“Aby si porozumel, potrebuješ triezvosť, nie emocionalitu. Daj si pozor na tých, čo zaslzia, keď si niečo uvedomia, pretože si neuvedomili nič.” — don Juan
🙂 Niekedy sa až hanbím, ako búšim do tej slovenskej emocionality a vzťahovosti, a pomaly chápem, prečo mi je toltécke učenie také blízke…
Horný citát bol výsledkom rozhovoru Castanedu s donom Juanom na tému videnia a starých bosorákov. Don Juan mu vysvetľoval, že starí bosoráci podliehali emóciám a preto sa dostávali do situácií, z ktorých nedokázali vykľučkovať – napríklad do závislosti na svojich spojencoch – a to viedlo k ich zániku. Noví vidiaci však najväčšiu hodnotu pripisujú hlbokým, neemocionálnym zisteniam.
Kedykoľvek sa nám do cesty pri zistení pletú emócie, ozýva sa v nás naša vlastná sebadôležitosť – akoby dôležitejšie bolo to, čo dané zistenie pre nás znamená, než samotné zistenie… Ja sama som skôr typ “starý bosorák” (a nie je to len otázka veku 😛 ) a tak mávam tieto emocionálne prejavy – dojatie k slzám a podobne… 😕 Našťastie som sa naučila nebrať ich už vážne.
Problém je ten, že keď reagujeme emocionálne, reagujeme na seba v danej situácii, nie na situáciu ako takú. Naše poučenie je teda poučenie o sebe, nie poučenie o situácii..
“To isté sa stalo starým vidiacim. Mali sklon k emocionálnym reakciám. Ale keď pre nich nastal čas pochopiť, čo videli, nedokázali to.”
Keď sme emocionálne naviazaní na nejakú predstavu, nedokážeme si ju interpretovať objektívne – nedokážeme ju vybrať z existujúcich súvislostí a zasadiť do nových, lebo by to urobilo zle našej emocionalite. A tak zostávame zajatcami svojho vlastného emocionálneho sveta, ktorý je len skamenelou niekdajšou interpretáciou toho, čo sme práve zažili.
Proste dinosaurus.
“Aby si porozumel, potrebuješ triezvosť, nie emocionalitu. Daj si pozor na tých, čo zaslzia, keď si niečo uvedomia, pretože si neuvedomili nič.” — don Juan









Povedz svoj názor