Channeling s Gaiou z 24.10.2010:
Gaia, vieme písať? Počujem ťa?
🙂 Jasne že ma počuješ.
🙂 Niekedy budem musieť vyskúmať, ako to funguje, že môžem hovoriť s tým, na koho pomyslím. 🙂 Ale teraz ma trápi niečo iné. Keď som minule spracovávala partiu o tyrančekoch, don Juan rozlišoval medzi pomstou a odplatou a Castaneda to tam nerozobral. Dnes mi Ihderael hovoril o pomste a odplate a používal obe slová. Je to to isté?
🙂 Nie. Pomsta je pomsta, odplata je navodenie rovnovážneho stavu.
Takže pomsta je produkt emócie a odplata je produkt energie?
Presne. 🙂
🙂 Eloi.
🙂 Viem… Učil ťa. Nemal by ťa učiť. Je to len zvuk, nič viac. Dôležitý je pocit.
Ale pocit sa ťažko prenáša na niekoho iného, kým pomocou zvuku alebo slova vieš informáciu preniesť.
🙂 A ako ti to pomôže, keď ju neprenesieš dokonale? My medzi sebou komunikujeme v obrazoch. Obraz je „pocit“, ako vec vyzerá. Nie je to to, čo ty vnímaš ako videnie očami.
A ako by vyzeral obraz pre pomstu?
🙂 Veľká škoda na tvojom vnútre, rozorvaný stav, kedy ubližuješ viac sebe ako hocikomu inému. Pomsta je ošemetná vec. Len čo ju pripustíš, robíš svoj názor dôležitejší ako názor niekoho iného – a pritom je to len názor… Navyše pripúšťaš do svojho sveta také nízke pudy.
Ale keď je človek vnútorne poranený, nie je len pochopiteľné, že potrebuje udrieť na oplátku?
🙂 A čo to vyrieši? Udrieš – a ten úder so sebou ponesieš v duši až do konca svojich dní. Nebude ti lepšie, pretože to, čo ti urobili, sa neodstane.
Ale možno si budeš prichodiť menej bezmocná!
Bezmocnosť možno prekonať aj inak – prácou v svojom vnútri. Jednoducho situáciu spracuješ tak, aby si sa v nej necítila bezmocná alebo ublížená.
Viem si to predstaviť pri malých ústrkoch, takých tých „psychických“. Jednoducho ho neutralizuješ. Ale keď ti niekto ublíži fyzicky? Keď ťa prepadne a znásilní, alebo keď ti doreže tvár alebo doláme ruky a vytrieska zuby? Toto sa už nedá asi odstrániť len vlastnou psychickou prácou!
🙂 Ale pre niečo sa to stalo. Niečo ťa to má naučiť. Ak sa potrebuješ pomstiť, nič si sa nenaučila, pretože pomsta nie je riešenie, je to len poryv zraneného ega.
Ty potrebuješ zo situácie vytiahnuť maximum. Spomeň si, keď si išla dokatovaná z operácie. Tiež si neplánovala pomstu na lekároch, ale si sa snažila nájsť spôsob, ako to prežiť s čo najmenšou traumou. To je riešenie situácie. Pomsta je len hodenie sa o zem.
A keď ti niekto zabije blízkeho človeka?
To už je na hranici medzi pomstou a odplatou. Možno to tak malo byť pre všetkých zúčastnených – a možno práve vznikla nerovnováha. V takých prípadoch musíš zistiť…
Hu – Gaia, stratila som ťa!
🙂 Nie. Nerozmýšľaj, píš. Musíš zistiť, ako sa zo situácie vieš poučiť. Musíš zistiť, nakoľko vznikla energetická nerovnováha.
Ale ako sa to dá zistiť?
Tým, že prekonáš svoj zármutok a pozrieš sa na vec nezúčastnenými očami.
Smrť môjho otca.
🙂 To bola nerovnováha a lekcia súčasne. Niečo si sa naučila – a o veľa si prišla.
Ako vyrovnať takúto nerovnováhu?
Už nikdy nie v tej situácii, v ktorej vznikla. Preto je také dôležité zbaviť sa svojich emócií a niesť so sebou nie emócie, ale len odtlačok nerovnováhy. Niekedy sa vyrovná viacerými malými situáciami, inokedy jednou veľkou. Tvojou „jednou veľkou“ situáciou sme boli my. Pochopila si lekciu, išla si cestou, čo sa ti otvorila – a my sme tú nerovnováhu vyrovnali.
Ale jazva zostala.
Tá zostane naveky. Tá jazva ťa bude upozorňovať, že sú aj takéto situácie v živote, že s nimi treba rátať a pôsobiť proti nim vopred. Tak sa situácia premenila na proces učenia.
No hej, ale ako rozoznám, kedy ide len o pomstu a kedy je v tom aj energetická nerovnováha?
Veď ti vravím – tým, že sa zbavíš emocionality situácie. Pozrieš sa na ňu nestranne. A ak nestranný pozorovateľ uvidí v situácii energetickú nerovnováhu, vtedy ju bude treba vyrovnať.
Odplatou?
🙂 Alebo inak. Sú rôzne spôsoby. Niekedy treba udrieť späť na toho, kto nerovnováhu spôsobil, a nastoliť rovnováhu. Inokedy možno prázdne miesto zaplniť inou energiou. Záleží na tebe, ako sa rozhodneš.
Takže ak to chápem správne, pomsta je emocionálny akt, odplata je neemotívna. Pomstu by rôzni ľudia videli rôzne, odplatu by všetci ľudia videli rovnako.
🙂 Všetci nezúčastnení ľudia. Nezabudni, že ak požiadaš niekoho iného o posúdenie tvojej situácie, môžu sa do jeho názoru premietnuť jeho vlastné strachy, predsudky a energetické újmy z minulosti.
Gaia, teraz ma napadlo – nie je žam žung neemocionálna pomôcka na ošetrenie každej energetickej újmy?
Je, len trvá hodne dlho. Niekedy musíš stáť celé mesiace, než ukrivdené ja zmĺkne. 🙂
Ale keď zmĺkne, to značí, že som energetickú nerovnováhu vyrovnala, nie? A to bez odplaty!
🙂 Bez odplaty. A bez pomsty.
Ale aj tak mám problém. Niekedy ma niečo vytočí a hoci to cítim ako energetickú nerovnováhu, mám obavu, aby som sa len nesnažila odôvodniť moju chuť pomstiť sa.
Tak si daj odstup. Pretože pomsta je emocionálna záležitosť, väčšinou nemá dlhé trvanie. Pretrváva, len ak sa priebežne priživuje. A v takom prípade je jediné vysvetlenie – bola to lekcia, ktorú si sa nenaučila. Keď sa ti stále dookola opakuje istý druh situácií, je to vždy lekcia, ktorú ešte nezvládaš.
😀 Toto na vás mám tak rada: ak sa mi dejú zlé veci, tak kretén som ja. 😆
🙂 A ak to je pravda?
Mám cukanie prerušiť komunikáciu! 🙂
Ty by si dlho nevydržala… 🙂 Nevyhrážaj sa. Aj vyhrážanie sa je energetický akt, ktorý vyvoláva energetickú nerovnováhu. Zdôrazňuješ tým to zlé v situácii na úkor toho dobrého.
No, niekedy je ale ťažké tam to dobré objaviť…
Len preto, že nehľadáš. 🙂
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Pre mna boli pomsta a odplata vzdy to iste. Mna podla tohto chanellingu prichadza na rozum ine slovo odplata = reakcia.
Je vtipne uvedomit si, ako sme zavisli na slovach a pri tom, pre kazdeho znamenaju nieco trosku ine…
Dakujem za inspiraciu 🙂
Páči sa miPáči sa mi
ahoj,
ja som rada, ze si sa opytala na: Viem si to predstaviť pri malých ústrkoch, takých tých „psychických“. Jednoducho ho neutralizuješ. Ale keď ti niekto ublíži fyzicky? Keď ťa prepadne a znásilní, alebo keď ti doreže tvár alebo doláme ruky a vytrieska zuby? Toto sa už nedá asi odstrániť len vlastnou psychickou prácou!
pretoze to teda fakt neviem, ako sa ma z takejto situacie clovek poucit a ze pre nieco sa mu to stalo? a ako pre co?
ak clovek urobil nieco ‘zle’, takze potom aj oni teda hodnotia, ked to hodnotia na dobre a zle. a teda, ked nieco urobil, tak by sa mu to malo vratit v danom zivote a nie v dalsom, lebo to praveze nema funkciu lekcie, ale skor odplaty (ale bez lekcie, ako ma clovek vediet, ze za co to je? ked to bolo v minulom zivote?
Páči sa miPáči sa mi
@leloa
ide skôr o to, naučiť sa reagovať na určité situácie, naučiť sa zvládať určité situácie.
Všetko po sebe zanecháva stopu, či už je to pozitívne, alebo negatívne, vyryje to brázdu, alebo práve naopak ju zaplní.
Keď je trebárs človek závistlivý a na toho, komu závidí, len nadáva, intriguje a praje mu len to najhoršie. Myslíš, že si uvedomí v tej svojej závisti, že niečo nieje v poriadku, keď sa mu niečo prihodí. Ja si myslím, že práve naopak, bude to pripisovať tomu, že on proste nemá šťastie, že on nieje ten dokonalý a bude pokračovať v činnosti a možno ešťe s väčšou intenzitou.
Páči sa miPáči sa mi
Leloa,
nemyslím, že by niekto hodnotil, či sme urobili niečo “zle” alebo nie… To by nemalo zmysel, pretože ak sme Vedomie, ktoré skúma hmotu (čo nie sme; od posledného rozhovoru s Gaiou viem, že sme “Vedomie, ktoré skúma správanie vedomia v hmote” 😛 ), neexistuje “dobré” alebo “zlé”, existuje len akcia a reakcia. Príčina a následok. Kauzalita.
Skúsim sa spomenúť si presnejšie, aký obraz som premenila na slová. O niekoľko dní po tom, ako som to napísala, mi došlo, že mám podobné zážitky z tohto života. Boli to prípady, kedy na mňa zaútočili susedovie synovia a stĺkli ma (mohli bezptrestne, pretože sused je policajt) alebo keď sa ma druhý sused pokúsil zabiť a nevyšlo mu to. Boli to zdanlivo nesúvisiace skúsenosti, ktoré navyše boli len okrajovo vyprovokované mnou – boli dané tým, že existujem a im sa to nehodí, pretože chcú môj dom (už ho mali aj rozdelený, ako mi jeden z nich neskôr vykričal). V oboch prípadoch som mohla zareagovať ukrivdene: ako to, že sa mi také niečo stalo?! Ako to, že tí ksichti z toho vyviazli beztrestne?! Ako to, že som sa stala obeťou?!
Neurobila som to. Vzala som to ako lekciu. Prvé zmlátenie ma naučilo nikdy nechodiť na im dostupný priestor bez zbrane – záhradníckych nožníc, motyky či jednoducho železnej tyče (na záhrade mám umiestnené dve). T.j. prevzala som zodpovednosť za seba a svoj osud plne do vlastných rúk s vedomím, že mi nikto nepomôže, nikto nebude hájiť moje záujmy a ak to neustojím, môžem viniť z toho jediného človeka – mňa samotnú… Tento postoj mi pomohol v druhom prípade prežiť. Chlap sa ma snažil zhodiť zo strechy, je dvakrát taký ťažký ako ja a fyzicky pracujúci, kým ja som kancelárska myšička… Bolo mi jasné, že nemám šancu to ustáť a že mi nikto iný nepomôže a že ak to neustojím, môžem viniť len sama seba – a výsledkom bolo rozhodnutie: dobre, toto je môj koniec, ale ty, chlape ohavný, pôjdeš nadol so mnou! A miesto vzpierania sa som ho začala ťahať ku kraju strechy… Keď mu to došlo, ozval sa jeho pud sebazáchovy a donútil ho zdrhnúť. 😛
Takže toľko o lekciách. Niektoré sú surové – ale len preto, že sme si pripustili, aby sa nás dotkli. Že sme ich vzali osobne, ako vyjadrenie o nás, nie o tom druhom človeku… Niekedy proste ťaháme za kratší koniec. Ale len jedna jediná osoba má v rukách to, nakoľko sa tým necháme vnútorne poškodiť 🙂 – a to sme my sami.
Páči sa miPáči sa mi
vzdy som mala pocit, ze ide o to, dostat sa do takeho “stavu”, ze sa nam “taketo” veci nebudu stavat, jednoducho nebude mat “niekto” dovod robit nam zle – vzdy som to chapala tymto sposobom…
Páči sa miPáči sa mi
ahojte,
waw, tak to co sa ti stalo helar je fakt sila. a keby sa ti, ale pri tom stalo nieco vazne alebo by sa to fakt skoncilo nestastim, tak potom by ta lekcia, mala aky zmysel? boze ti ludia su inak hrozne svine (vratane tvojich susedov). a bolo to teda len kvoli tomu, aby si sa naucila uz tie spominane veci alebo to suviselo nejako aj s minulostou? a este tiez, co som sa pytala vyssie, ze fakt, ked sa niekomu stane nieco vazne ako si spominala v tom clanku a gaia na to povedala, ze pre nieco sa to stalo. tak to sa ma clovek naucit, aby so sebou nosil zbran a ze nikto mu nepomoze len on sam? a ked si, ale niekedy clovek sam nevie poradit, tak potom co, smrt? len tak, len preto, ze si nevie sam poradit? to je take easy? a s niektorymi vecami sa niekto nevyrovna ani za cely svoj zivot. a niezeby nechcel, ale uz to je v podvedomi. no neviem, ci to dobre popisujem, lebo to vsetko, co by som sa chcela popytat este, by bolo na dlho.
Páči sa miPáči sa mi
Leloa,
tieto “lekcie” nás učia nebrať veci osobne. Vravíš, že ľudia sú svine. Nesúhlasím. Ľudia sú všetko to, čo v danom okamihu dokážu byť. A pretože veľa ľudí dokáže byť veľa vecí, niekedy na seba natrafia takí, čo sa fakt nemôžu. Potom sú krízy.
Myslím, že takéto lekcie ťa učia prebrať osud do vlastných rúk. Nepresúvať zodpovednosť za to, čo sa ti deje, na nepriazeň osudu, ale na tvoju nepripravenosť vytrieskať zo situácie viac.
Máš pravdu – sú situácie, kedy si naozaj nevieš poradiť. To sú lekcie, ktoré ťa učia, že nie si na svete na všetko sama a že niekedy nie je pohanou požiadať o pomoc alebo ju prijať. Aj také lekcie už mám za sebou… 🙂 ja, Miss Nezávislosť! 😆 Neboli príjemné, ale požiadala som a prijala som a tým som sa lekciu naučila. Keby som nebola požiadala, lekcia by sa vracala a ja by som žila tento a iné životy tak dlho v mnou neriešiteľných situáciách, až kým by som sa nenaučila požiadať.
Keď si dokážeš každú situáciu v živote, dobrú či zlú, preklopiť na “naučenie sa”, strašne veľa poníženia, bolesti a poranenia sa vytratí a tvoj život začne mať jasnejší rámec. Všetko je akési menej nepriateľské. Bosoráci tomu hovoria, že začína stúpať tvoja osobná sila.
A k tomu skutočne zlému… Vždy som bola veľmi citlivá na to, ako vyzerám v očiach iných. Mohlo mi byť totálne nanič, nič sa nedialo, pokiaľ to nebolo vidno navonok. Keď som dostala rakovinu, prišla operácia a tá ma dokatovala natoľko, že som bola neodškriepiteľne a viditeľne mrzák. Vedela som, že ak to začnem rozoberať okamžite po operácii, tak je to na samovraždu… Tak som si povedala, že najprv vyriešim chemoterapiu a rádioterapiu a až potom sa začnem zapodievať tým, čo sa mi stalo. 🙂 A než som mala oboje za sebou, naučila som sa plaziť dopredu krok za krokom nezávisle od podmienok do tej miery, že odrazu nebolo čo riešiť.
Vyrovnávanie je funkcia s dvoma premennými: ochotou vyrovnať sa a schopnosťou vyrovnať sa. Z týchto dvoch nemáš pod svojou plnou kontrolou len tú schopnosť. Schopnosť je vec osobnej sily (=odosobnenia sa). Ak jej nemáš dosť, tvoj život na danej lekcii zhavaruje a nepohneš sa ďalej.
Ak však máš schopnosť, s tou ochotou môžeš krútiť donekonečna, pretože tú máš na 100% pod kontrolou.
Páči sa miPáči sa mi
Vahala som, ale uz som si ista, chcem sa s vami podelit o obrannu techniku,ktoru som sa naucila asi pred 10 rokmi na jednom seminari, ide o to pochopit ju,inak sa moze otocit proti nam. Za tych 10 rokov vyskusana, funguje.
Volam to stazovanie sa anjelom, dovolavanie sa vyssej spravodlivosti,ktora naozaj existuje. Treba ale vediet ako sa stazovat.
Kazdy clovek ma slobodnu volu,cize zodpoveda sam za seba, takze nemozem sa na neho priamo stazovat, pretoze tym porusujem jeho slobodu. Ale kedze on obmedzuje moju slobodu,v dosledku jeho konania sa mi uzatvara anahata, Stazujem sa na PROCESY,KTORE POSOBIA CEZ TUTO OSOBU NA MNA. Stazujem sa akoby na negativne energie,ktore prudia cez tuto osobu ku mne a ZIADAM O NAPRAVU.
Priklad: Anjeli,spoluziak mojej dcery jej bez dovodu nadava, posmieva sa jej. Stazujem sa na procesy,ktore idu od neho k mojej dcere, v dosledku coho sa jej zatvara anahata, ma depresie, ona mu nijakym sposobom neublizila. Ziadam,aby bola situacia vyriesena.
Vysledok: Spoluziak sa pobil s inym chlapcom,zlomil si ruku, na 2 tyzdne bol vyluceny zo skoly. Odvtedy ma od neho pokoj.
Naprava,alebo upozornenie prichadza vacsinou z inej strany,nie od nas, dotycny ma potom sam zo sebou co robit, v najlepsom pripade pochopi,ze nieco prepiskol.
Velakrat vyskusane, odporucam, ucinny sposob obrany.
U mna ked nieco vyvediem,staci zle o niekom rozmyslat, pride okamzite upozornenie(napr.skoda na aute), cim je clovek viac informovany ,tym vacsi”trest” za prehresok ,za porusenie vesmirnych zakonov pride- aj zo zivota je zname,ze cim vacsi darebak,tym viac mu prejde- prechadza si zivotom lahucko,aj ked klame,kradne, a bohvieco este.
Avsak na kazdeho casom pride, zvlast,ked sa niekto zacne stazovat nie na neho,ale na procesy,ktore cez neho posobia na inych …….
Páči sa miPáči sa mi
Debora, mne sa prihodilo nieco velmi podobne. Nevedela som o tomto stazovani sa – nepoznala som ziadne techniky ani nic podobne v tej dobe. Proste som spontanne- nic lepsie mi vtedy nenapadlo- zacala ziadat mojich nefyzickych ochrancov /netusila som co by to mohlo byt :-)), aby po prichode domov mna a mojich blizkych uchranili pred negativnymi a obtazujucimi energiami opiteho otca, ktory mal tiez prist domov. Pod vplyvom alkoholu sme si s nim prezili uz naozaj vselico, co tiez nevnimam ako spravodlivost ked vezmem do uvahy svoj obmedzeny ludsky pohlad na dane okolnosti…
Ale vtedy v ten vecer nas navstivil moj priatel zelala som si aby nam aspon vtedy otec nezneprijemnoval zivot- aby sme mali od jeho prejavov zloby a tyranizovania svaty pokoj. A cely cas ako sme sa blizili domov som udrziavala myslou okolo nas bielu svetelnu bublinu. Neviem co mi to vtedy napadlo, nepoznala som este velmi ezotericke aktivity atd…
Ked sme vosli do nasho panelaku, pred vytahom bola kaluz krvi. Zrazu som vedela, ze patri otcovi- neviem ako som to mohla vediet…Ked sme prisli domov, sedel na balkone a bol obviazany. Nekomunikoval, cely cas nam dal svaty pokoj. Ale dozvedela som sa neskor ze opity havaroval na motorke. Bol dost dolamany- aj rebra. Este dlho po tom bol doma klud. Bola som zan vdacna, aj ked bol len docasny. Ale aj tak som nejaku dobu citila obavu ci vinu, ze som svojim sposobom tu udalost zavinila.
Ale najvacsi klud od otcovych negativnych energii zavladol, ked som sa z domu koooooonecne odstahovala po ukonceni studia a zijem si svoj vlastny a pekny zivot s ludmi ktorych som si sama vybrala ze don budu patrit. Vyhybam sa tym, s ktorymi mi nie je dobre a ludi s ktorymi mi je prijemne si hyčkam a lubim ich 🙂 Life is so sweet 🙂 niekedy 🙂
Vsetko je len na nas, vesmir nas len podporuje v nasich osobnych rozhodnutiach nech su akekolvek. Ked sa drzime zleho tak nas proste iba podpori v tom pre co sme sa rozhodli. So simple!
Páči sa miPáči sa mi
Ahoj Mona,
mala som podobne peklo doma,otec alkoholik,ked som odisla studovat a na internat,rodicia nadobudli pocit,ze sa ma zbavili,takze uz sa o mna nemusia starat,len keby som ich este neotravovala,ze chcem svoje pridavky na deti……..takze chapem,o com pises.
Mas super intuiciu,ze si sama citila,ako sa chranit.
Moji rodicia mi totiz zobrali to najdolezitejsie-vieru,babky ma sice vodili do kostola,ale rodicia ma presvedcili,ze su to vsetko vymysly,v skole vladol ateizmus.
Ale Bozie cesty alebo plan nasej duse-vsetko je zariadene tak ako ma byt. Ze som presla tymto utrpenim a ze som sama nasla vieru,vdaka tomu chapem viac, snad mozem pomoct druhym.
Som rada,ze si napisala,myslim,ze kto to zazil,pochopi, o com to “stazovanie a nasledna ziadost o napravu situacie” je.
Prajem ti Mona aby sa vsetko na dobre obratilo. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Debora, mala som to trosku lepsie asi nez ty, lebo u nas bol priam existencnym problemom priam otec a mama sa musela/ a este stale musi o vsetko staRAT VIAC MENEJ SAMA. Pochadzam z totalne ateistickej rodiny- počnúc babkami. Duchovne veci nasi povazovali vzdy za zbytocne vymysly, proste nic okrem toho co vidime a hmatame nie je, vsetko su to sprostosti. Duchovno v prostredi kde som vyrastala bolo a je tabu.
Brala som to ako celkom dobre okolnosti, kedze som nebola ovplyvnena ziadnou ideologiou, pocitujem to ako slobodu. Aj ked priznam sa mnohokrat mi bolo smutno ze nemam spriaznenu dusu s ktorou si pohovorit o tom co citim ako vnimam svet. To vnimam ako odvratenu stransku svojej duchovnej slobody. Uz teraz ako dospelacka som sa s tym ciastocne zmierila ze rodina ma vobec nepozna a vlastne pred nimi sa spravam ako nacvičena “maska”- tak, ako chcu. Tajim pred nimi svoj svet, vychadzam s nimi zo slušnosti podla ich spolocenskych meritok, sem tam ich navstivim raz za mesiac alebo dva na hodinku, aby sme sa raz za cas videli, kedze sa to “patri” – proste udrziavame sem tam kontakt aby sme vedeli ze este existujeme. Ale mozem povedat , ze su ku mne mili tak ako to vedia a ked sa prisposobim komunikacii z ich pohladu na svet, tak je vsetko v poriadku. Ale dlho napr. na rodinnych oslavach nevydrzim sediet. Beru ma vsetci certi! :-)) taka nuda 🙂
Debora, to je u teba velka odvaha ze sa drzis aj za okolnosti ktore si mala to je vyborne. Drzim ti palce a zelam ti vela sily- lasky k sebe 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Dakujem 🙂
Páči sa miPáči sa mi
“…vidieť svet očami nezastretými nenávisťou…” hihihi
http://www.youtube.com/watch?v=VXdS8lu4tbY
…a sieť ktorá sa uťahuje 😦
Páči sa miPáči sa mi