Eprakone – ezoterika a spiritualita

Gabriel, chce niekto z vás so mnou písať?
ANO
A kto?
JA
A čo by si chcel písať?
O IGNORANCII
No, to bude zaujímavé. Prečo práve ignorancia?
PREKAZA VAM
Dobre… Keď hovoríš o ignorancii, čo presne máš na mysli? Nevedomosť alebo zatváranie očí pred niečím?
Oboje je rovnako zhubné.
A to, čo nám prekáža, to je nevedomosť alebo zatváranie očí?
OBOJE
Dobre. Tak ideme na vec – ale ty musíš začať. Mám kyvadlovať?
NIE
Trúfaš si dostať to do mojej hlavy? 🙂
🙂 Mnoho z toho tam už je. Veľa vieš, ale mnohému nepripisuješ význam.
Napríklad?
To, že rozhodujúce je, čo je možné, nie či ti to prinesie radosť.
Počkaj… teraz neodbočujeme?
🙂 Ani nie. Je to tiež ignorancia – zatváranie očí pred niečím. Mnohých vecí sa bojíš, hoci dobre vieš, že ich zvládneš, ak budeš musieť. A napriek tomu sa ich obávaš. A keď nastane situácia, kedy by k nim mohlo dôjsť, nevyhľadávaš tú interpretáciu, že nastávajú, ale sa rozhoduješ počkať, že to snáď nebude také zlé… Takto sabotuješ už niekoľko rokov svoje zdravie. Dobre; nič veľké ti nehrozí, to by sme sa už boli dávno zapojili my, ale cielene ho prehliadaš. A potom, pri najmenšej maličkosti, chytáš paniku, pretože časť z teba presne vie, že si niečo cielene prehliadala.
To si ty a tvoje zdravie. Ale ľudia takto reagujú bežne – jednoducho to, čo by im bolo nepríjemné, sa snažia od seba odstrčiť. Je to ako lev na savane. Nie je ti príjemný, pretože je hladný… ale pomôže ti zatvoriť pred ním oči? 🙂
Ja viem… 😕 Dobre, nie som na seba veľmi pyšná, že som v niektorých veciach doslova slaboch. Ale prečo to robím? Keď viem, že robím zle – a napriek tomu to robím?
🙂 Pretože ti to prináša niečo dobré.
No prepáč – tvoj príklad s levom. Čo dobré mi to môže priniesť? 😯
🙂 To, že sa nebojíš.
A lev ma zožerie.
🙂 Ale nebála si sa.
To je choré!
🙂 A tvoje zdravie? Vieš, že sa ohrozuješ – a napriek tomu to robíš? Čo ti to prinesie?
No ja neviem…
🙂 Vieš. Už by bolo načase to pomenovať.
Riskujem život.
🙂 A ďalej?
A dúfam, že raz ma smrť dostane.
🙂 A to je prečo také príťažlivé?
Nemusieť už nič riešiť… Nevenovať sa problémom… ja neviem.
🙂 Skoncovať s hmotou. 🙂
Ale, Veliký, ja som taká odjakživa, ešte než som išla do ezoteriky!
🙂 No a?
Tak prečo by ma bola hmota zaujímala?
🙂 Teraz sa hráš na hlúpu… Už sme ti hovorili, že do hmoty si sa dostala „za trest“, aby sme ťa obmedzili v tvojom pôsobení. Čokoľvek, čo ťa dostane z hmoty, je dosť dobré. Ty si nepamätáš, koľko životov si zomierala s nádejou, že je to už naposledy… 🙂 Máš to v sebe zakódované ako lásku k voľnosti. A hmota ťa obmedzuje.
Ale ešte niečo… Prečo sa ti oplatilo robiť zo seba hlúpu? Prečo si to spravila?
Heee… neviem.
Tak vedz. 🙂
Dilino… Jak mám vedieť, keď neviem? 🙂
Nemáš rada, keď ťa niekto považuje za hlúpu. Prečo si tentokrát úmyselne vyvolávala dojem, že si hlúpejšia, než si?
Aby som si niečo nemusela pripustiť?
🙂 A čo?
Aaaaaaleeeee… Toto ma nebaví! Vrrrr… Pripustiť si, že nemám rada hmotu?
🙂 Vedľa… Ty máš rada hmotu! Miluješ hmotu. Baví ťa. Len ťa nebaví byť hmota.
🙂 To ma teda asi naozaj nebaví.
Aký pocit z toho máš?
Neschopnosť? Nie… Obmedzenie?
Spútaná voľnosť. 🙂
Je to ono?
🙂 Nie celkom. Je tam ešte niečo.
Tak na to ti ja, synu, ťažko dôjdem!
😀 Stará mama…
Sorry, Veliký! 😕 Poníženie?
🙂 Nie. Našťastie – alebo nanešťastie – toto ťa nikdy veľmi netrápilo. Preto si aj viac vyhrávala ako prehrávala. Nebola si kŕčovitá. To tvoje „schytať po papuli“ a „dať po papuli“ ťa chránilo pred strachom zo straty tváre. Viac si sa bála straty nezávislosti. Vždy si sa bála naviazať na niečo… a keď si sa naviazala, tak si to rýchlo zničila, aby si nebola naviazaná.
Veliký, poslušne hlásim, že mi práve došlo, že som úchyl. 😦
😆 Nie si. Niektoré ľudské ťahy sú však u teba veľmi zjavné, celkom nezakryté. Práve preto, že ti je jedno, čo si kto pomyslí. Celú svoju existenciu si bola dostatočne silná na to, aby ti to bolo jedno. Čo je tvoj najväčší strach?
🙂 Strach, že by som mohla mať strach.
🙂 Strach zo zraniteľnosti. A byť závislý ťa robí zraniteľnou. Tak si si dokázala, že si nezraniteľná – a zbavila si svoj život všetkých tých potešení, ktoré ti ho mohli urobiť príjemným.
Robím to ešte stále?
🙂 A ako inak by si označila to, že si aspoň raz za hodinu hovoríš, ako dobre ti je? 🙂
Myslíš, že mi nie je dobre?
Myslím, že sa bojíš, že by ti mohlo byť ešte lepšie. Lebo to by ťa mohlo viesť do závislosti. A tú ty neznesieš.
Mi vyprávaj… 😕 Na vás som totálne závislá.
🙂 Ale vieš, že o nás prísť nemôžeš.
Neviem… Dúfam. Verím.
🙂 Tak pokračuj.
A ten zvyšok?
Ten zvyšok je hlúpa predstava, že závislosť sa ťažko ukončuje a že to bolí. Bolesti sa chceš vyhnúť. Preto do závislosti nevlezieš ani vtedy, kedy by ti dočasne veľmi pomohla… a pritom vieš, že ju dokážeš ukončiť! Urobila si to už niekoľkokrát a vždy si to zvládla. Ale nechceš bolesť.
No a kto chce dobrovoľne bolesť?
🙂 A čo je bolesť?
Heee… Vtedy som nebola v škole. Viem, že si to nedávno písal, ale momentálne si vôbec nespomínam. Rozdiel medzi „je“ a „mohlo by byť“?
🙂 Tak predsa si pamätáš. Tak dobre: a prečo by musel byť rozdiel medzi „je“ a „mohlo by byť“?
No, lebo niekedy chceme veci, ktoré sa nedajú dosiahnuť. Napríklad niekto chce, aby sa doňho zamilovala Anča Ferkovie. A tá just nechce…
To je len váš predpoklad, že sa tie veci nedajú dosiahnuť, nie? To je len tvoj predpoklad, že tomu levovi nevieš ujsť, nie? Skúsila si to? 🙂
Samonastolené obmedzenie? 🙂
A poriadne! No a kedy si robíte samonastolené obmedzenia?
Keď o veciach len rozmýšľame a nekonáme, neskúšame, netestujeme.
A prečo to nerobíte?
Bojíme sa bolesti, že by sme mohli zlyhať…
🙂 A ako sa dozviete, či by ste zlyhali?
😀 Dostal si ma! Len tak, že sa o to pokúsime! 😀
Tak vidíš… Zatváranie očí pred niečím slúži len na to, aby si si nemusela sama priznať, že jediný, kto ťa obmedzuje, si ty sama a tvoje presvedčenia.
Veliký, ale niekedy ťa proste ten lev dobehne…
😀 A čo chceš žiť večne?
🙂 Áno. 🙂 To si nečakal, čo?
🙂 Nečakal som, že to len tak pripustíš. Nejako mám na teba dobrý vplyv… 🙂
Veliký, páčilo by sa mi žiť večne. Za predpokladu, že by som si všetko pamätala.
Aj tú biedu? Aj tú bolesť? Aj tú hanbu?
🙂 Je mi to jedno. Keby som si ich pamätala, môžem s nimi začať niečo robiť. Nemyslím, že by sa bolo veľmi za čo hanbiť… Bola som, aká som bola. Malo to svoj dôvod a malo to svoj úžitok.
🙂 Tak tomu poviem zmúdrenie… Presne o tom to je. Ignorancia nepomáha. Ani hlúposť, ani násilné zatváranie očí. Všetko, čo sa udialo, malo svoje dopady a nejakým spôsobom menilo svet. Je načase prestať skúmať tie dopady a chlievikovať ich na dobré a zlé a je načase začať sa sústreďovať na tú kauzalitu vo veciach: keď som urobil toto, prihodilo sa toto, čo svedčí o tom, že… Kde je v tom bolesť či hanba či odsúdenie? Nie je odsúdenie; je len zmúdrenie.