“Rozmýšľanie o čomkoľvek, čo si prajeme, aby sa nedialo, len znásobuje náš pocit nespokojnosti.” — Guy Finley
(Thinking about whatever it is that you wish wasn’t happening serves only to add mass to your misery.)
Toto je výťah z článku Guya Finleyho Vyhni sa miestam, ktoré ti uberajú na pocite šťastia:
V tom okamihu, keď si prichodíme napätí, ustarostení, vystresovaní, naštvatí a neistí – teda keď sa nachádzame v negativistickom rozpoložení – a premýšľame, čo s tou negativitou robiť, potrebujeme si uvedomiť len jedno: sme na nesprávnom mieste. Nepremýšľajme nad tým, čo urobiť v danej situácii. Pripusťme, že situácia je proste nesprávna – a nechoďme do nej!
Máme v sebe schopnosť hocikedy si uvedomiť, kde vnútorne stojíme. Ak sa stále a stále vraciame k nejakému minulému príkoriu, potrebujeme len pripustiť, že sme obklopení myšlienkami a pocitmi, ktoré sú výplodom nášho odporu voči danej situácii. Kto nám pripomenul udalosť, ktorú by sme radšej neboli zažili? Kto nám pripomenul osobu, ktorú neznášame? Kto vyhrabal to zlyhanie z našej dávnej minulosti? Kto to urobil v okamihu, keď sedíme sami v aute za volantom alebo popíjame raňajšiu kávu?
Odpoveď je, že čosi v nás sa nás stále snaží zatiahnuť do oblastí, kde nad nami má moc. To je ten “kto”! A nieje to “kto”, ale “čo” – posudzovanie. Neposudzujme sa! Nezatracujme sa za tieto poryvy, ktoré neodlúčiteľne patria k nášmu podvedomiu. Naším cieľom je začať si ich uvedomovať. Takto to, čo nás večne zaťahuje do škaredého vnútorného sveta, kde sa nikdy nič dobré nedeje, nad nami stratí moc.
Proste sa tam nenecháme zatiahnuť.
Problém je, že keď sa dostaneme do nepríjemných situácií, náš zlý pocit nám okamžite poskytne spústu dôvodov, prečo v nich sme. Ale skutočný dôvod je, že sme na nesprávnom mieste. Ak rozmýšľame nad dôvodmi, prečo sme nešťastní, sme na nesprávnom mieste. Toto miesto je súčasťou nášho nešťastia, nie jeho riešenia!
Naša šanca spočíva v tom, že preberieme zodpovednosť za to, že sme sami seba dostali do situácie, kde nám bola odobratá moc. Môžeme si proste uvedomiť “Moment! Niečo ma ťahá nadol! Toto je pre mňa nesprávne miesto! Preč z neho!” Vtedy máme šancu vystúpiť zo sveta času, čo je vlastne myšlienka. Môžeme vystúpiť zo sveta ústrkov do tu a teraz, pretože práve život v tu a teraz nás robí šťastnými a vyhojuje naše rany.
🙂 Moja verzia tejto múdrosti: Keď som chodila na chemoterapiu, večne sa tam našla nejaká baba, ktorá sa vám vysťažovala na všetky svoje fyzické ťažkosti. A ono je to fakt hnus, keď vám do ruky púšťajú niečo, z čoho sa vám dvíha žalúdok… Ale navykla som si miesto striehnutia na okamih, kedy sa mi začne dvíhať žalúdok, donekonečna si opakovať: “Zatiaľ som ešte v pohode. Zatiaľ sa to ešte dá ustáť. Ešte to nie je najhoršie.”
A potom jedného dňa, kým mi takto tiekla chémia do žily, som si vytiahla Fidorku a k veľkému pohoršeniu pacientiek a obveseleniu sestier som ju bezostyšne zož… ehm, zjedla. 🙂
Poznáte ten vtip? Vypadne chlapík v New Yorku z 50 poschodia mrakodrapu a ako padá, odpočítava poschodia: “29 – zatiaľ všetko OK… 27 – zatiaľ všetko OK… 21 – zatiaľ všetko OK…” 🙂
Ono to súvisí s touto témou. Miesto toho, aby sme si pripomínali tie nepríjemné časti nášho života, potrebujeme si začať pripomínať tie príjemné. Svet hneď bude vyzerať priaznivejší. A ak nám niekto v minulosti ublížil, nemá význam sa k tomu stále vracať a hľadať v sebe zdôvodnenia, ako nám ten-a-ten vtedy urobil zle… No dobre, urobil nám zle – a čo? Preto pre mňa skončí dnes svet? Pre mňa – ale nie pre neho? FIGU! 😛
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Napísať odpoveď pre Isia Zrušiť odpoveď