Keď sme dostatočne nepredvídali: Výčitky

Na stránke reverendky Misy sa objavil nový článok spolu s meditáciou na danú tému. Ide o to, že niekedy sa pustíme smerom, ktorým by sme sa neboli pustili, keby sme vedeli, ako veci dopadnú… a potom treba v rámci psychohygieny a zachovania si optimizmu zbaviť sa ľútosti z toho, čo sa stalo. Tu je:

Pozreli ste sa už niekedy spätne na svoj život a ľútosťou, pretože ste dostatočne nepredvídali, čo sa môže stať, a nepripravili ste sa na to?

Väčšina ľudí má nejaké osobné ľútosti. Pozeráme sa na minulosť, o toľko múdrejší ako vtedy, a potriasame hlavou nad našou vlastnou naivnosťou, ako keby sme vtedy mohli niečo tušiť. Dobre, možno sme aj skutočne niečo tušili a aj tak sme si vybrali tú nesprávnu cestu… ale mali sme ten uhol pohľadu, čo dnes?

Keby dieťa urobilo rozhodnutie, ktoré by neskôr oľutovalo, čo by ste mu povedali?

Asi len “ak si z toho vezmi poučenie a choď ďalej,” alebo “použi túto prehru ako lekciu a nabudúce sa rozhodni lepšie”. Rozhodne by ste nechceli, aby sa dieťa trápilo výčitkami, že nie?

Ale nie je to práve to, čo často sami sebe pôsobíme? Hovoríme si, že by sme nemali cítiť výčitky – a napriek tomu ich cítime!

Nedávno mi profesionálna koučka Sharon Hooperová povedala čosi, čo vravieva svojim klientom, a mne ten uhol pohľadu hodne pomohol: “Robíme, čo potrebujeme robiť, až dovtedy, kým to už nepotrebujeme robiť.”

Nosila som v sebe rôzne výčitky, ale v okamihu, keď som túto vetu začula, môj chrbát sa narovnal a uvoľnila som sa. Povedala som si: “Áno, urobila som, čo som potrebovala urobiť, až kým som to neprestala potrebovať robiť a dnes to robím inak. A to je všetko.”

Tak to totiž je – niet čo ľutovať. Niečo je uzavreté, keď to je uzavreté, a ani o sekundu skôr. Proste sú myšlienky, pohľady a skúsenosti, ktoré sa musia udiať, a potom sa jednoducho zmeníme.

Takže kým sa všetky ešte neudiali, robíme to, čo robíme… a v podstate robíme väčšinu času, ako najlepšie vieme. Keby sme vedeli lepšie, robili by sme lepšie. Robíme najlepšie, ako v danomokamihu urobiť vieme.

A keď som spomínala na svoje výčitky, uvedomila som si ešte niečo iné. Život je ako gobelín, ktorý sa tká každú sekundu nášho života. Viem, že som neurobila všetko, čo som chcela, vtedy, kedy som to urobiť chcela, ale tiež viem, že môj gobelín sa ešte stále tká.

Urobila som iné veci, ktoré som možno neplánovala, než som prišla na svet, ktoré urobili podobnú alebo dokonca lepšiu službu. Možno iní ľudia urobili niečo z toho, čo som chcela urobiť ja, a naopak.

(S)Tvorenie nie je statické. Je to sústavný proces. Keby som bola poznala viac z môjho potenciálneho života a úmyslov v skoršom veku, možno by som sa nebola naučila dôverovať v tok Tvorenia a jeho tajomstvá.

Pre každého z nás existujú toky možností a ja som sa naučila byť rozumná a neupínať sa na žiaden s týchto tokov, ale radšej dychtivo objavovať, čo mi môže dať súčasný okamih.

Naučila som sa veriť, že moje srdce mi ponúka jasnú cestu, ako sa učím načúvať jeho hlbšej pravde, a dala som si odvážne dovolenie nechať sa viesť jeho tlkotom. Čím viac som vyberala z úprimnej pravdy môjho srdca a neupínala som sa na ňu, tým menej výčitiek a ľútosti som zažívala.

Nemusím vidieť viac do budúcnosti, hoci niekedy možno uvidím. Čo je pre mňa oveľa lepšie je žiť v tomto prítomnom okamihu s vedomím, že každá voľba, ktorú som doteraz urobila – rozumná či nerozumná – ma viedla k tomuto perfektnému okamihu, v ktorom si môžem znova zvoliť, že budem žiť naplno podľa mojej najväčšej pravdy a podľa toho, ako práve teraz najlepšie dokážem.

Meditácia na zbavenie sa ľútosti a výčitiek

Nájdite si nerušené miestečko. Pohodllne sa usaďte a zatvorte oči. Nenásilne dýchajte, až kým sa vám myseľ a telo neskľudnia. Uvedomte si svoje srdce a dýchajte. Len dýchajte, až kým vaša myseľ nevypne a telo nebude v absolútnom kľude a neotvorí sa vaša myseľ.

Dovoľte, aby sa vám do mysšlienok a pocitov vynorilo niečo, čo ste už po dlhú dobu ľutovali. Vezmite na vedomie svoje pocity. Dovoľte si pochopiť, prečo ste rozhodli tak, ako ste rozhodli, akoby ste boli rodič, čo načúva svojmu dieťaťu a snaží sa mu porozumieť. Zabaľte svoju voľbu a pocity s ňou spojené to svojej lásky. Posielajte jej lásku a súcit a vedzte, že ako to robíte, môže sa ľútosť konečne uložiť na odpočiok a vytratiť. Môže sa premeniť na mier. Preciťte ten mier, ktorý váš súcit vytvoril.

Keď ste toho pocitu mieru a pokoja plní, zhlboka sa nadýchnite, vydýchnite ústami a uvedomte si tento moment. Pohýbte prstami na rukách i nohách a otvorte pomaly oči. Žite vo vnútornom mieri.

15 thoughts on “Keď sme dostatočne nepredvídali: Výčitky

  1. Krásny článok! Je až neuveriteľné ako sa tieto články každým dňom zhodujú s mojimi pocitmi. Dnes ráno mi padol do oka výrok “Ak by ma Boh mohol stvoriť dokonalejším, urobil by to!” Po celý čas som sa nad tým zamýšlala, nad mojím životom, prečo sa veci udiali tak a prečo nie inak. Za každý okamih mojho života ďakujem, som šťastná že som tu, a že sa veci udiali tak ako sa udiali. Kedysi som tvrdila, že autor Knihy môjho života ma má veľmi rád! No dnes už viem, že autorom som ja sama. Len jedna vec mi je zatiaľ záhadná – kto riadi naše rozhodnutia? Ak si máme vybrať medzi dvoma alebo viacerými možnostami, kto vyberá tu najlepšiu? Aj keď sa mi v tom čase nezdala byť najlepšia, dnes viem s určitostou povedať, že nou bola. Dnes sa mi stala krásna vec: včera ma veľmi nahneval môj manžel, a práve dnes nad týmto hore uvedeným filozofovaním som sa pýtala prečo som s ním a nie trebárs s pánom D.? A v hlave sa mi vynorila myšlienka, lebo je to to najlepšie čo môže byť! A tak som k nemu podišla a pobozkala ho a práve teraz cítim, že to bolo to najlepšie čo som mohla urobiť!!!
    Krásny zvyšok dňa vám prajem

    Páči sa mi

  2. Učím sa brať veci,tak ako idú,v niektorých oblastiach života to ide jednoducho a ľahko,niekde musím ešte veľa premýšľať,čo a prečo robím,tie občasné výčitky ma nútia premýšľaťo tom.Snažím sa riadiť srdiečkom,staré,zabehnuté vzorce neradi púšťajú svoju pozíciu. A koniec koncov zatiaľ sa mi aj tak vždy potvrdilo,že aj to zlé mi bolo na niečo dobré,takže tie výčitky sú naozaj zbytočné,len zhoršujú priebeh vecí.

    Páči sa mi

  3. 100 percentne súhlasím je to super téma na dnešnú dobu potrebná ale ja by som niečo dodal no jasne to bi som nebol ja… 😉 1… astris pobozkala ho a čo ďalej veď si to mohla trosku rozpísať…. 🙂 trosku bi nám to zdvihlo náladu a návštevnosť… No vrátim sa k článku krásne to vysvetľuje aj film Tajomstvo. Áno naše rozhodnutia utvorili našu minulosť a naše rozhodnutia stvoria našu budúcnosť. Čo môžeme zmeniť je budúcnosť no z minulosti môžeme čerpať silu v podobe dobrých zážitkov ale každého nabádam ako aj tu článok píše tie zle nechajme nič nám nedávajú tak sa od nich otočme a oni zmiznú keď im prestaneme venovať čas. http://www.youtube.com/watch?v=DR5e1rI3OzY&feature=PlayList&p=338E70FD5AEDDAB0&index=0&playnext=1

    Páči sa mi

  4. Mne to pripada akoby zem existovala hlavne na to aby nas inspirovala. Aky bol vas sen ked ste mali 3,10,18 rokov ? Spolu s tim ako sa nas obzor veci rozsiruje sa zaroven rozsiruju vedome tuzby a schopnost urcovat vsetkemu urcity rad a pravidla. Ak by sa nase sny zacali plnit ihned bez poznania tak by nas to dokazalo lahko znicit. Urcite nie je nahoda to ze mame zit vela zivotov na zemi aby sme pochopili ako vznika stastie a podobne veci. Je to cesta za cielmy nie samotne ciele. Ak chces vytvorit nieco ako stastie tak tam musis urobit vela prekazok aby sa to dalo naozaj ocenit a ziskalo to velku hodnotu. Mozem uviest priklad z beznej praxe: Existuju privatne servery na hru ktora bola realne dost tazka a trvalo velmy dlho kym ste sa v nej nejak prepracovali. No po kazdom uspechu ste citili euforiu. Vela hracov ju vzdalo a preslo na lahsie hry atd. Tuto hru okopirovali na novy server s tim ze ju extremne zlahcili. Kazdy tam mohol mat ihned to co chcel a robit si co chcel. Tim sa stalo to ze si to ludia absolutne prestali vazit a hra sa stala nezaujivamou hoci poskytovala obrovske mnozstvo hernych stylov a veci ktore sa v nej dali robit. Naopak nove servery ktore dali pre tichto hracov rozne prekazky a nastrahy celou hrou boli ovela uspesnejsie. Preto netreba podcenovat ani kvality nasej hmotnej zeme. Ide len o to aky typ zivota preferuje nasa dusa. Tieto dualne protiklady funguju uzasne a nedaju sa nijak osalit lebo existuju ako samotni princip veci ako napr. to ze trojuholnik bude mat vzdy 180 stupnov v uhloch. Preto si myslim ze prave to co nazyvame “zlo” je dolezita sucast dobrych chvil. Typ duse hraca ma rad zem. Samozrejme zas existuju aj duse ktore uprednostia volnejsie svety. Ale to neznamena ze teraz budeme odsudzovat iny typ lebo nezastava rovnake nazory. Ved aj vo volnejsich svetoch by mohli byt urcite maty ktore by nas hnali dopredu. Svojim vedomim sa takto mozte vyslobodit z tejto dualnosti a v dalsiom zivote zit v inom svete. Ale nieco za nieco 😉 Ja si to v hlave predstavujem ako strunu ktoru ked potiahnete za jeden koniec tak je opacna reakcia na druhom konci ktory zas nechceme..

    Páči sa mi

  5. Ďakujem Groover a pre Jhvh33 – no a ako to bolo ďalej? Vieš nie som ten typ človeka čo sa dokáže dlho hnevať. Asi som to dostala do vienka pri narodení. Teraz ked poznám zákony prítažlivosti viem čo by mi priniesli ďalšie myšlienky hnevu tak sa snažím čo najrýchlejšie nájst riešenie. A pýtam sa to samej seba čo mám spraviť? A keďže ďalším darom, ktorý som dostala do vienka pri narodení je koooopa lásky v srdci, tak to mám s tým hľadaním nápravy o čosi ľahšie. Ešte raz Vám všetkým ďakujem

    Páči sa mi

    • Ďakujem astrid keďže žijeme vo fyzickom svete a ti si použila skutok ktorý sa vyjadruje slovom “pusa” mal som na mysli skutkovú podstatu zmierenia lebo si použila ďalšie slovo cítim…. to si písala ti : A tak som k nemu podišla a pobozkala ho a práve teraz cítim, že to bolo to najlepšie čo som mohla urobiť!!! Mohlo to pokračovať asi takým opisom : a vošli sme do spalne…. ha-ha no som rad že sa nevieš dlho hnevať a máš v sebe lásku ale asi ta láska ta núti nehnevať sa to mam aj ja. Lenže ja aj rýchlo zabúdam keď mi niekto ublíži najprv mi to vadilo ale teraz to beriem ako výhodu. Groover no dlho som rozmýšľal čo ti na to povedať veľa toho tu píšeš keďže je piatok a ja piatky milujem : skopíruj si do PC tie svoje úvahy a precitaj ich o rok.

      Páči sa mi

      • Jhvh33, no máme toho dosť spoločného, o.i. aj ja milujem piatky, a ešte k tomu keď je výplata!!!

        Páči sa mi

      • astrid keď máš výplatu podel sa a ja aj teba budem milovať… 🙂 pošlem číslo účtu…? Groover no tak to vydym že stretávaš sa veľa vecami a máš veľké spirituálne videnie no treba filter čo ti pomôže… neskúšal si meditovať na stred hurikánu mne to veľmi pomohlo pred rokmi…je to Božie videnie na svet… 😉

        Páči sa mi

  6. Uz som skoro na to kapol. Teraz nezavidim uz nikomu na svete. Ako hore tak aj dolu plati pre kazdeho.. Kazda nasa myslienka posudzuje. Kazda sa stretava s inou a zaraduje sa do vybracnej frekvencie oproti nej. A tak sa aj ta najlepsia raz moze stat zlou. Zlo a Dobro naozaj existuju ale len voci sebe. Samy o sebe su nicim. Vyborny je jing a jang znak. Zem je rovnako dobra ako hocijaka ina anjelska planeta. Platia na nej tie iste logicke pravidla ako oddelit zlo od dobra. Pre to aby sme mohli zazit stavy euforie musime ich porovnavat zo stavmy negativity zla. Existuju len vzajomne voci sebe. Preco ludia chcu mat len dobro ak netusia ze je pricinou zla ? Mozu si iba znizit latku polarit cize vsetkeho. Teraz by som tu ani nemohol pisat keby nebola druha svetova vojna pomocou ktorej sa vyvinuli pocitace. Kvoli jednej strasne zlej myslienke si mozme oproti nej vydedukovat mnoho mensich dobrych. O tom je karma. O vztahe myslienok voci sebe. Hoci si nase skutocne vedomie nebude pametat tieto myslienky ale nase Podvedomie vstreba kazdu jednu skutocnu myslienku. Preco vobec existuje priestor cas ? Len veci stazuje. Musime k niecomu putovat. Vsetko sa trha a vytvara zlo nevedomost v ktorej si ale dokazeme uvedomovat aj jej dobre aspekty voci tim zlym. Preto priestor ani veci co nam stazuju zitie vobec niesu az tak zle. Preto ani Boh ani hocijaka velka bytost nemoze mat nieco bez dualneho vnimania. Nepresviedcajte inych aby nerobili to co nechcu. Ak chce niekto byt vyznavac hocijakeho nabozenstva alebo aj ateista tak je to jedno ! Kazdy mame svoju individualnu cestu aku ocenuje nasa dusa. Niesom onic viac ako hocijaky mravec alebo hocijaky zivocih/bytost ktora vobec existuje. Oni sa lisia len inymy potrebami a karmou cize svojimi myslienkamy a ich konceptom posudzovania. Ticho oceni iba ten co zil v hluku, a hluk zas oceni iba ten co zil v tichu. Prvotny stav bytia si kludne mohol robit co chcel a rozdelit sa na miliardy ale kazda jedna cast ma rovnake moznosti ako celok zavysle na prvotnom byty. Kto vravel ze kazdy musime kracat po duchovnej ceste ak si vieme vychutnat zivot na zemy s kladnimy aj negativnimy strankamy bytia. Len niektore duse radsej preferuju toto. Nikdy by sme nespoznali tento stav bytia ak by sme neokusili nevedomost a polaritu veci ktora je v nas. Skutocnosti je vsetko z jednej formy ale v roznich stavoch. Boh nie je o nic viac ako ja. Je len prvotny stav veci ktory zostava neoddeleny od svojich sucasti ale za to nemoze okusit take stavy ako su mozne na zemi. AK niekto povazuje nieco vetsie voci nemu tak to existuje len VOCI nemu ! Neustale posudzovanie tvory tieto dualne smery. My ludia to dokazeme pochopit, mravec nie. Je to dusa ktora sa prebudza do stavu vedomia kde to moze chapat ale neni okratena o ziaden zazitok- vzdy budu jej emocie nakoniec v stave 0 preto sme si kazdy rovny. Mozme ziskat vetsie formy vedomia, nove vlastnosti ale nakoniec podliehame rovnakej veci ako tento mravec. Nijaka forma nebude okratena o tento zaklad.

    Páči sa mi

    • je zvláštne ako sa človek dostane k informáciám práve vtedy keď ich potrebuje. tento článok tu obchádzam pravidelne už dva týždne. super článok, vždy som hovorila, že odpustiť sám sebe je to najťažšie čo môže existovať. je to tak. uvedomiť si svoje hlúposti, svoje pochybenia, svoje traumy a komplexy, hlúpe rozhodnutia.
      žiť sám so sebou je najťažšia vec na svete. 🙂

      Páči sa mi

Povedz svoj názor