Na stránke reverendky Misy sa objavil nový článok spolu s meditáciou na danú tému. Ide o to, že niekedy sa pustíme smerom, ktorým by sme sa neboli pustili, keby sme vedeli, ako veci dopadnú… a potom treba v rámci psychohygieny a zachovania si optimizmu zbaviť sa ľútosti z toho, čo sa stalo. Tu je:
Pozreli ste sa už niekedy spätne na svoj život a ľútosťou, pretože ste dostatočne nepredvídali, čo sa môže stať, a nepripravili ste sa na to?
Väčšina ľudí má nejaké osobné ľútosti. Pozeráme sa na minulosť, o toľko múdrejší ako vtedy, a potriasame hlavou nad našou vlastnou naivnosťou, ako keby sme vtedy mohli niečo tušiť. Dobre, možno sme aj skutočne niečo tušili a aj tak sme si vybrali tú nesprávnu cestu… ale mali sme ten uhol pohľadu, čo dnes?
Keby dieťa urobilo rozhodnutie, ktoré by neskôr oľutovalo, čo by ste mu povedali?
Asi len “ak si z toho vezmi poučenie a choď ďalej,” alebo “použi túto prehru ako lekciu a nabudúce sa rozhodni lepšie”. Rozhodne by ste nechceli, aby sa dieťa trápilo výčitkami, že nie?
Ale nie je to práve to, čo často sami sebe pôsobíme? Hovoríme si, že by sme nemali cítiť výčitky – a napriek tomu ich cítime!
Nedávno mi profesionálna koučka Sharon Hooperová povedala čosi, čo vravieva svojim klientom, a mne ten uhol pohľadu hodne pomohol: “Robíme, čo potrebujeme robiť, až dovtedy, kým to už nepotrebujeme robiť.”
Nosila som v sebe rôzne výčitky, ale v okamihu, keď som túto vetu začula, môj chrbát sa narovnal a uvoľnila som sa. Povedala som si: “Áno, urobila som, čo som potrebovala urobiť, až kým som to neprestala potrebovať robiť a dnes to robím inak. A to je všetko.”
Tak to totiž je – niet čo ľutovať. Niečo je uzavreté, keď to je uzavreté, a ani o sekundu skôr. Proste sú myšlienky, pohľady a skúsenosti, ktoré sa musia udiať, a potom sa jednoducho zmeníme.
Takže kým sa všetky ešte neudiali, robíme to, čo robíme… a v podstate robíme väčšinu času, ako najlepšie vieme. Keby sme vedeli lepšie, robili by sme lepšie. Robíme najlepšie, ako v danomokamihu urobiť vieme.
A keď som spomínala na svoje výčitky, uvedomila som si ešte niečo iné. Život je ako gobelín, ktorý sa tká každú sekundu nášho života. Viem, že som neurobila všetko, čo som chcela, vtedy, kedy som to urobiť chcela, ale tiež viem, že môj gobelín sa ešte stále tká.
Urobila som iné veci, ktoré som možno neplánovala, než som prišla na svet, ktoré urobili podobnú alebo dokonca lepšiu službu. Možno iní ľudia urobili niečo z toho, čo som chcela urobiť ja, a naopak.
(S)Tvorenie nie je statické. Je to sústavný proces. Keby som bola poznala viac z môjho potenciálneho života a úmyslov v skoršom veku, možno by som sa nebola naučila dôverovať v tok Tvorenia a jeho tajomstvá.
Pre každého z nás existujú toky možností a ja som sa naučila byť rozumná a neupínať sa na žiaden s týchto tokov, ale radšej dychtivo objavovať, čo mi môže dať súčasný okamih.
Naučila som sa veriť, že moje srdce mi ponúka jasnú cestu, ako sa učím načúvať jeho hlbšej pravde, a dala som si odvážne dovolenie nechať sa viesť jeho tlkotom. Čím viac som vyberala z úprimnej pravdy môjho srdca a neupínala som sa na ňu, tým menej výčitiek a ľútosti som zažívala.
Nemusím vidieť viac do budúcnosti, hoci niekedy možno uvidím. Čo je pre mňa oveľa lepšie je žiť v tomto prítomnom okamihu s vedomím, že každá voľba, ktorú som doteraz urobila – rozumná či nerozumná – ma viedla k tomuto perfektnému okamihu, v ktorom si môžem znova zvoliť, že budem žiť naplno podľa mojej najväčšej pravdy a podľa toho, ako práve teraz najlepšie dokážem.
Meditácia na zbavenie sa ľútosti a výčitiek
Nájdite si nerušené miestečko. Pohodllne sa usaďte a zatvorte oči. Nenásilne dýchajte, až kým sa vám myseľ a telo neskľudnia. Uvedomte si svoje srdce a dýchajte. Len dýchajte, až kým vaša myseľ nevypne a telo nebude v absolútnom kľude a neotvorí sa vaša myseľ.
Dovoľte, aby sa vám do mysšlienok a pocitov vynorilo niečo, čo ste už po dlhú dobu ľutovali. Vezmite na vedomie svoje pocity. Dovoľte si pochopiť, prečo ste rozhodli tak, ako ste rozhodli, akoby ste boli rodič, čo načúva svojmu dieťaťu a snaží sa mu porozumieť. Zabaľte svoju voľbu a pocity s ňou spojené to svojej lásky. Posielajte jej lásku a súcit a vedzte, že ako to robíte, môže sa ľútosť konečne uložiť na odpočiok a vytratiť. Môže sa premeniť na mier. Preciťte ten mier, ktorý váš súcit vytvoril.
Keď ste toho pocitu mieru a pokoja plní, zhlboka sa nadýchnite, vydýchnite ústami a uvedomte si tento moment. Pohýbte prstami na rukách i nohách a otvorte pomaly oči. Žite vo vnútornom mieri.
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor