Eprakone – ezoterika a spiritualita

Odpustenie nastáva, keď sa rozhodneme otvoriť svoje srdcia pre bolesť niekoho iného. Prečo je také dôležité pre liečenie? Súcit je ultimatívne “hojidlo”, pretože kým cítime čo len smietku hnevu voči sebe alebo niekomu inému, telo tento hnev prežíva a premieňa na fyzické príznaky.

Hnev môže nadobudnúť také rozmery, že nás začne kontrolovať a začne sa prejavovať na našom fyzickom zdraví. Preto je také dôležité nájsť si spôsob, ako odpustiť sebe alebo iným za to, čo (sme) urobili alebo neurobili…

Tuto je príbeh Kristin Robertson, v ktorom rozpráva, ako sa k odpusteniu musela prebojovať ona:

Prednedávnom som pozerala online video, v ktorom jedna žena popisovala všetky tie zázračné udalosti, čo nastali v jej živote, keď sa prebojovala k tomu, že odpustila mužovi, čo zabil jej dcéru. Povedala, že na tom odpustení musela tvrdo makať – trvalo jej to niekoľko dní…

Prichytila som sa, ako ziapem na monitor: “Niekoľko dní! Zlatko, a ty si myslíš, že toto je veľa?! Mne trvalo niekoľko rokov, kým som odpustila rôznym ľuďom v mojom živote, a celé mesiace, než som odpustila iným! A nikto z týchto ľudí ani nikoho nezabil! Ako môžeš povedať, že si “tvrdo makala” a pritom ti to trvalo len pár dní?!”

Ukľudnila som sa a uvedomila som si, že pre odpúšťanie máme rozličné časové horizonty, pretože máme rozličné spirituálne cesty k odpusteniu. Pritom odpustenie je absolútne dôležitá vec v našom živote, pretože zazlievanie je bremeno, ktoré nesieme my a nie niekto iný…

Ak neodpúšťam, uzatváram svoje srdce. Nedávno som čítala, že Nelson Mandela, ktorého väznili v Južnej Afrike nejakých 27 rokov, odpustil svojim väzniteľom. “Mali by sme sa predovšetkým naučiť odpúšťať jeden druhému, pretože keď sa snažíte odpustiť, vyhojujete časť svojej bolesti, ale keď odpustíte, vyhojíte sa dokonale.” (Mandelov prejav z 11. februára 1990)

Verím, že pre vyhojenie je podstatné správne načasovanie. Môžete skúšať modliť sa za vyhojenie, môžete meditovať, až vám kolená krvácajú – ale nemôžete donútiť svoje srdce. Všetko toto pomáha “ošúpať” z bolesti jednotlivé vrstvy hnevu a zazlievania. Niekedy je však absolútne odpustenie nedosažné – aspoň pre mňa. Ešte v sebe cítim napojenie na tento hnev, a to po všetkých mojich snahách. Toto všetko som si uvedomila, keď som si vypočula tú historku o odpustení vrahovi svojej dcéry za pár dní…

Tak som sa rozhodla, že je načase odpustiť zopár ľuďom voči ktorým som mala odpor. Ak tá žena, čo prišla o dcéru, dokázala odpustiť jej vrahovi, istotne aj ja dokážem odpustiť niekomu, koho poklesky boli len v mojej interpretácii udalosti! Zaťala som sa a donútila som sa k pokore.

Nedávno som sa zaoberala koncepciou nenásilnej komunikácie (NVC: Nonviolent Communication). Tento prístup k riešeniu konfliktov vás vedie k tomu, aby ste zistili a akceptovali potreby a emócie oboch zúčastnených strán. Niektoré z týchto postupov som použila pri svojej meditácii.

Tu je pre tých, ktorým by mohla pomôcť:

Zažala som si sviečku a sadla si na svoju meditačnú podložku. Niekoľko minút som sa sústreďovala na svoje dýchanie, pozorovala som nádychy a výdychy, uvedomovala si tlkot svojho srdca, narovnávala som chrbát a uvoľňovala som svalstvo okolo žalúdka. Keď mi nakoniec skrivilo pery v úsmeve, vedela som, že som pripravená na vizualizáciu. Požiadala som o pomoc mojich duchovných sprievodcov a Vyššie Ja a začala som.

Najprv som si predstavila všetky potreby danej osoby. Hovorila som v duchu k tej osobe a uznala som každú jednu jej potrebu menovite. Povedala som, že chápem, aká dôležitá pre ňu je. Potom som si vyvolala všetky moje potreby v danej situácii. Pretože som k sebe bola celkom otvorená, množstvo mojich potrieb ma prekvapilo a mala som vnuknutie. Uznala som každú jednu z nich tým, že som povedala, že chápem jej dôležitosť. Potom som tej druhej osobe povedala: Uvoľňujem ťa. Odpúšťam ti. Moje srdce je pre teba otvorené.

Potom som si urobila mentálnu očistu svojho srdca. Otvorila som dvere k svojmu srdcu a vyzvala som všetky tie temné pocity, aby vyšli von. Niektoré z nich vyleteli von ako zátka od šampusu, iné sa pomaly sunuli cez prah môjho srdca a stekali dole mojou hruďou. Tak! Vzala som metlu a začala som vymetať svoje srdce. Urazenosť sa v ňom premenila na lepkavú čiernu hmotu, ktorá bola nalepená na steny a rohy môjho srdca!  Vymetanie dostalo von len tie uvoľnené časti. Tak som vzala silný vysavač a povysávala som ten zvyšok.

Keď som si obzerala výsledok svojej práce, ešte stále som videla hnedasté špinky, zažraté do drevených stien môjho srdca, tak som vzala spirituálny Jar a vystriekala som všetko horúcou, napenenou vodou. Keď sa para stratila a pena stiekla, neverila som vlastným očiam – steny môjho srdca boli z mramoru, nie z dreva, a boli čistučko biele!

Vedela som, že som bola úspešná. Overila som si to u spirituálnej sprievodkyne a poprosila som ju, aby požehnala ľuďom, ktorým som odpustila. Požiadala som ju, aby spirituálnym sprievodcom toho druhého poslala správu, že všetko je v poriadku. Požehnala mi a povedala, že je na mňa hrdá. Otvorila som oči, sfúkla sviečku a šla spať.

My poznáme ešte aj iné techniky ako túto peknú meditáciu, ale je natoľko silná, že by som ju používala na zažraté staré ublíženia a nevraživosti. Poznáme ho’oponopono. Poznáme rekapituláciu. Poznáme osobný totem, kde sa naše totemové zvieratká dajú použiť ako pomocníci pri odpúšťaní. Ja poznám ešte aj metódu, kde “odpúšťam sama sebe, že som mala chuť toho človeka zahrdúsiť”… 😛 Poznáme aj magické rituály na odpustenie a oslobodenie sa (=”prinavrátenie stratených kúskov duše“). Ak poznáme ešte niečo a moja skleróza mi to nedovolila spomenúť, pridávajte! 🙂