Túto maličkú básničku som našla na stránke Suzan Carollovej a pretože nás pár v posledných dňoch decembra hodne bojovalo s istým egom a pocitom výnimočnosti (a žiaľ, zatiaľ nevidno po nás nejaký úspech – ale to môže byť len otázka času 🙂 ), tak ma mimoriadne silno oslovila. Volá sa Byť špeciálny/zvláštny/odlišný/mimoriadny/iný… (Being Special):
“Nie si sama,”
tichučký hlások napomína moje srdce.
Moja myseľ spochybňuje tieto slová
a pripomína mi, že NIE som špeciálna.
“Každý je špeciálny,” odporuje hlások.
“Jedine si to musíš uvedomiť.”
Počujem tieto slová a moja myseľ ich zavrhuje,
Ale moje srdce si predstavuje, že sú pravdivé.
“Tie slová sú pravdivé,” šepká hlások.
“Všetkých vás naučili, že pokora je nízka sebahodnota.
To NIE je pravda.
Pokora je schopnosť vedieť, že SI špeciálna
a rovnako VŠETCI OSTATNÍ sú špeciálni.”
Nie, nie všetci, myslím si,
čo tak zneužívač, vrah, terorista?
Tí nemôžu byť špeciálni.
“Ach, ale oni sú špeciálni,”
odpovedá pokojný hlas.
“Len o tom ešte nevedia.”










Povedz svoj názor