Tento článok sa ku mne dostal cez newsletter Bradleyho Thompsona. Jeho autorom je Dustin Wax. Keďže za chvíľu nastáva čas pre novoročné predsavzatia, dávam ho sem ako inšpiráciu. Bolo by dobré, keby sme sa pohli nielen smerom k sebazdokonaleniu, ale aj k zlepšeniu sveta ako takého…
Mimochodom, ešte než sa pohnem k článku, chcem sa s vami podeliť o svoje rozhorčenie… 🙂 Dnes som na Yahoo čítala, že nejakí “rozumní” vedci z Nového Zélandu vyčíslili, že jeden pes zanešvári životné prostredie viac ako jeden SUV… lebo žerie a *erie! Ale to už nikde nepovedali, že s tými psami a bez tých SUVov je tá príroda na tom oveľa lepšie ako so SUVami a bez psov 😕 … Teória relativity…
No ale dosť žalostenia, tu je článok o 10 spôsoboch, ako zlepšiť svet:
Dôležitou súčasťou nášho rastu je prispievanie k blahu celku, byť súčasťou niečoho väčšieho než len sami seba.
Kým “urobiť svet lepším” sa často spája s predstavou lídra s víziou na čele mohutného spoločenského hnutia alebo vedcov v bielych plášťoch vyvíjajúcich nejaký liek alebo nový, zázračný materiál, väčšina pokroku spočíva v malých činoch, ktoré prinášajú viac šťastia do života ľudí naokolo. Malé gestá dokážu posilniť pocit spolupatričnosti a zdieľanej ľudskosti, aspoň na okamih uľahčia naše ťažké chvíle a vyčaria úsmev na našich tvárach.
A to už nie je maličkosť.
Tu je desať drobných giest, ktorými ľahko a bez námahy dokážeme podporiť dobrý pocit v našom okolí a takisto zvýšiť svoju vnímavosť voči ľuďom okolo nás.
1. Dávajme veľkorysé sprepitné
Kedykoľvek si to môžeme dovoliť, dávajme ako sprepitné viac, než je obvyklé očakávanie, ak servis nebol absolútne príšerný – a aj vtedy stojí za porozmýšľanie, či obsluha nebola jednoducho preťažená. Ak dáme vyššie sprepitné, nielenže si obsluha zarobí viac, ale navyše jej tým ukazujeme, že si ju vážime – na čo často v našej požadovačnej dobe zabúdame.
Môj postreh: má to ešte jeden dobrý vedľajší účinok – keď dám viac, zapamätajú si ma a nabudúce sú ochotnejší vyjsť mi viac v ústrety… Odrazu sa pre mňa všeličo dá, čo sa pre iných nedá, mám prednostný termín a kávičku alebo koláčik navyše… Nie pre to jedno euro naviac, ale preto, že som si ich všimla! A keďže si oni všímajú viac mňa, ja sa cítim príjemnejšie a pohodlnejši a som vďačnejšia – a ako vieme, vďačnosť je jeden z pocitov s najvyššou možnou vibráciou! 😛
2. Robme malé komplimenty
Povedzme ľuďom, ako veľmi sa nám páči to, čo robia, aký účes majú, ako sa dnes obliekli… Hocičo môžeme pochváliť, pochváľme to! (To súčasne znamená, že chválime to, čo sa nám skutočne aj páči.) Neočakávajme za to nič “na oplátku”, len pochváľme a choďme ďalej.
3. Buďme voči iným úplne otvorení
Ak sa niečím v duchu zaoberáme, povedzme ostatným presne, ako sa v danej veci cítime alebo aký postoj spracovávame. (Nemusí to byť nutne niečo zlé na nich – s tým zaobchádzame trochu inak.) Príliš veľa si nechávame sami pre seba. Keď niekomu inému prejavíme dôveru a uvedieme ho do nášho vnútorného sveta, je to úžasný spôsob, ako mu prejaviť, že si ho vážime. Samozrejme, mali by sme zvážiť, čo je a čo nie je vhodné – napríklad ak to s otvorenosťou preženieme, môžeme tým toho druhého nevdojak vťahovať do našich problémov a to už nepatrí k “zlepšovaniu sveta”.
Moja poznámka: Možno je to mojou paranoiou alebo povahou Slovákov, ale toto zaručene praktizovať nebudem… Príliš často som videla, že otvorenosť voči nejakej osobe si daná osoba interpretovala ako moju slabosť – a nechtiac som tým vyprovokovala podrážanie a nepriateľstvo. Napríklad otvorenosťou v podnikaní sme kedysi nevdojak vyvolali medzi našimi zamestnancami “palácovú vzburu”, pretože tým, že vedeli o nás viac ako my o nich, videli sa vo výhode a pokúsili sa potopiť firmu, ktorá im platila nie zrovna malý plat… Úvaha, ktorá mi dodnes zostala jednou veľkou záhadou. 😕 A tak mi nezostáva povedať nič iné, než čo obvykle na to hovorievam: “Na Slovensku je to tak…”
4. Dajme niekomu knihu, čo sme čítali
Keď niekomu darujeme knihu, ktorú sme čítali a páčila sa nám, je to viac než len milé gesto – ukazujeme mu, 1. že naňho myslíme, 2. že mu rozumieme a 3. že sa s ním chceme o niečo podeliť. Nekončí to tým, že si darček preberú. Po tom, ako knihu prečítajú, môžeme sa s nimi o nej rozprávať. Ovšem nemali by sme to používať na ľudí, ktorí nečítajú (alebo nečítajú to, čo im daruje niekto iný – napríklad istá helar 😛 ), pretože tým u nich vytvoríte záväzok, ktorý bude problém naplniť.
5. Urobme niečo pre niekoho
Ak máme dôvod niekoho extra obdarovať, urobme to – napečme pre neho koláčiky, namaľujme obrázok, kúpme knižku alebo niečo hodnotné. To danému človeku ukazuje, že naňho myslíme a že sme mu chceli urobiť radosť – a ak to vyrobíme vlastnoručne, bude to o to osobnejšie. Dávajme bez očakávania návratnosti – či už oplatia dar alebo nie, či sa im páči alebo nie, či sú k nám milí alebo nie… toto všetko sú celkom nepodstatné očakávania.
6. Pošlime len tak list, e-mail, SMSku či čokoľvek podobné
Môžeme posielať ľuďom, s ktorými sme neboli už dlhšie, alebo niekomu, s kým sme sa rozlúčili pred pár minútami. Satčí maličká SMS “ďakujem, bolo to veľmi príjemné stretnutie”. Nie je dôležité, či odpovedia. Je to len signál, že sú pre nás dôležití.
7. Spomeňme pracovníka jeho nadriadenému
Ak sme boli spokojní s tm, ako nás niekto obslúžil, spomeňme to jeho nadriadenému. Nás to stojí pár minút času a možno jeden telefonát, ale pre pracovníka i jeho nadriadeného to bude obrovské potvrdenie.
8. Naučme niekoho niečo
Podeľme sa s niekým o naše zručnosti tým, že mu ukážeme, ako niečo robiť (lepšie). Nie preto, aby sme od nich očakávali vyšší výkon, ale preto, aby sme im pomohli posunúť sa dopredu. Buďme pritom trpezliví a ohľaduplní – dávame im dar, nenaprávame nejakú chybu v ich povahe!
9. Umožnime niekomu, aby zažiaril
Sústre´dme pozornosť ostatných na nejaký talent, ktorý daná osoba má. Vyvtorme pre ňu priestor, aby ho mohla predviesť. Hlavne ak ide o niekoho mladšieho, tak mu tým prejavujeme naše uznanie a ukazujeme mu, že si ho všímame a vidíme ho ako schopného. Hlavne v zamestnaní, kde máme mladších kolegov, je to dobrý spôsob, ako umožniť niekomu vystúpiť z nášho tieňa a zažiariť.
10. Spájajme rovnako zmýšľajúcich ľudí
Ak máme dvoch známych, ktorí sa nepoznajú a vzájomné zoznámenie by mohlo byť pre nich výhodné, urobme to! Dávame im najavo, že si ich ceníme – a možno vytvárame puto, ktoré aj nám v budúcnosti bude prospešné.
Máte ešte iné nápady?
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
návrh 11/ usmievajme sa – snažme sa čo najviac vecí začínať s úsmevom …
Páči sa miPáči sa mi
Toto je skutočne výborný doplnok… Ja to robím istý čas a nesmierne sa to vypláca – ľudia sa začínajú usmievať späť a mám pocit, že ten svet nie je až taký strašný, ako nám to navrávajú televízne noviny 🙂 …
Páči sa miPáči sa mi
🙂 😉 🙂
Páči sa miPáči sa mi
To učím všetkých okolo seba :-)) Teda usmievať sa :-))
Páči sa miPáči sa mi
“1. Dávajme veľkorysé sprepitné”
mám pocit, že ten Dustin Wax je nejaký čašník (poprípade pracuje v ich odboroch) 😀
veľkorysé sprepitné naučí tých ľudí iba tomu, že si budú vážiť viac tých, od ktorích dostali…. :
“…keď dám viac, zapamätajú si ma a nabudúce sú ochotnejší vyjsť mi viac v ústrety… Odrazu sa pre mňa všeličo dá, čo sa pre iných nedá, mám prednostný termín a kávičku alebo koláčik navyše… …a keďže si oni všímajú viac mňa…”
😛
(zvyšovať vibrácie za peniaze ???) hm… kúpte si – odpustky
Páči sa miPáči sa mi
mne to pripadá ako tá moderná spoveď 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Zas posudzuješ ? láska je bezpodmienečná, nekladie si podmienky
a ak dávaš tak “ľavá ruka nevie čo robí pravá ”
Raz mi na ulici moja švagrinka vrátila 10 korunačku a ja som nechcel aby mi niečo vrátila a tak obratom som to dal žobrákovi na dlažbe, ten mi obratom skoro desať minút ďakoval. Ona veriaca bola pohoršená, čo som z jej desať korunačkou spravil, a to len preto, že som si nechcel na ulici čosi vybavovať
a chcel som sa venovať krásam večerného mesta hi hi hi 😀
musíš raz pochopiť, že nič nie je vonku, ale v tebe a vlastne dávaš sebe…
lebo každý život je tvoj vlastný život…. tvoj boh 😀
Páči sa miPáči sa mi
Láska má mnoho podôb – niekedy na seba berie aj podobu sprepitného 🙂
Láska je jediný most medzi neviditeľným a viditeľným, ktorý poznajú všetci. Je to jediný účinný jazyk, ktorým je možné vyjadriť všetky ponaučenia, ktoré Vesmír neustále vštepuje ľudským bytostiam.
/Paulo Coelho – Brida/.
Páči sa miPáči sa mi
napisal som skutocne dlhy komentar, ale hned som ho aj vymazal…no ved kto by to cital 🙂
ja myslim ze peniaze niesu dobry priklad. ja sprepitne nedavam, pretoze niesom zarabajuci clovek (chodim do skoly) a peniaze s ktorymi manipulujem niesu v podstate moje.
ale ak sa nad tym vsetkym zamyslime ako nad energiami, tak v podstate aj usmev alebo maly kompliment je energia…
ja osobne sa nerad zamyslam nad peniazmi. ale veta ” Dávajme veľkorysé sprepitné ” sa da pochopit aj inak. rozdavajme lasku, s kazdym sa podelme, usmevajme sa na kazdeho…ak ja mam vela, tak ostatny maju o to menej. v skutocnosti som ochudobnil moju jednu cast 🙂 ja myslim, ze kazdy by mal mat dostatok – tak akurat. cim bohatsi su bohati, tym chudobnejsi su chudobny. zhrnanie penazi je akoby sme sa snazili preniest vodu z jednej strany mysky na druhu…
priznavam, ze som sa v tom trochu zamotal, ale to len preto, ze v tejto chvili uvazujem mozgom. to su len take teorie…ja by som to ukoncil asi tak, ze najlepsie je riadit sa srdcom. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Nečítal som síce článok ale keď dáš veľkorysé sprepitné a niekde robíš kde ti môžu dať sprepitné vráti sa ti to a alebo ak niekde kde ti môžu dať sprepitné nerobíš vráti sa ti to inak :).
Páči sa miPáči sa mi
ano. to sa myslim vola karmicky zakon… 🙂
Páči sa miPáči sa mi
😛 podle mě je to hezké…jo a to spropitné…v Americe číšníci žijí z větší části jenom z toho spropitnýho 😀 …tákže…važme si práci lidí…když budeme dávat číšníkovi najevo, že dělá svoji práci dobře…bude ji dělat ještě líp 😛 😛 a speciálně když je hezká číšnice 😛 😛 😛 …
Páči sa miPáči sa mi
myslím že to nevadí, veď možno ten čašník dá potom prepitné krčmárovi, krčmár v obchode… a to poteší. a to čaruje úsmev na tvári.
Páči sa miPáči sa mi
🙂 to záleží na uhle pohľadu … mne vyhovuje pekný čašník 😉 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Co sa tyka toho pozitivneho myslenia tak u mna to skace. Raz mam dobre chvile a inokedy neviem co uz vlastne robit.
Páči sa miPáči sa mi
Ano,rozdávať úsmev,lásku, v poriadku,ale poviete mi prečo má mať čašník nejaké sprepitné?Však za svoju prácu dostáva mzdu.Prečo ešte nikoho nenapadlo dať sprepitné rušňovodičovi,že načas priviezol vlak do stanice,alebo predavačke v obchode atd.Američania žijú iným spósobom života,tí chodia do reštaurácie aj raňajkovať,oni ako príklad pre nás nie sú bohvie čo.Myslím si , že aj u nás sa dá dávať peniaze,len treba trocha kreativity.
S otvorenosťou by som si to tiež dobre rozmyslela,Slováčisko zneužije ,čo sa dá,minulá doba nás dobre naučila ťažiť z informácií.
Čo asi dosiahnem,ak dám tvrdému materialistovi,ktorý ani poriadne nečíta knihu, a to ešte duchovne zameranú? Bude sklamaný,pretože sa zrejme tešil na iný darček.Ja sa snažím darčekom obdarovaným urobiť radosť a vždy pri rozhodovaní premýšľam o tom,po čom asi túžia.
Ani spájať rovnako zmýšľajúcich sa nechystám,nech si každý svoju cestu volí sám.
Páči sa miPáči sa mi
Saltinka, celkom mimo témy, ale pozor na negativitu… Akoby v tebe nadobúdala prevahu. Čisti, čisti!
Páči sa miPáči sa mi
Nie, Saltinka, len sa z toho vykecaj….My to vydržíme 🙂
Páči sa miPáči sa mi
zachytil som podstatu tvojho komentara, a suhlasim s tym.
zamyslime sa…davame sprepine preto, aby sme potesili cloveka, alebo aby mal ten clovek viac penazi?
Páči sa miPáči sa mi
🙂 sprepitné nie je povinnosť, a teda ho nemusíme dávať, ale môžeme ho dať ako prejav našej spokojnosti a radosti – niekto nám potešil naše chuťové poháriky a vytvoril dielko a atmosféru tešiacu aj naše iné zmysly – no a my reagujeme /úsmev, poďakovanie, sprepitné …/, samozrejme to platí aj v iných prípadoch / kaderníčka, rušňovodič 🙂 /
Páči sa miPáči sa mi
a ešte niečo, už som dala sprepitné aj zachmúrenému personálu, ktorý mal v rukách a nohách 16-hodinovú obsluhu preplneného podniku … nečakala som reakciu, ale tá prišla a bol ňou úsmev v unavenej tvári, takže tak – je to slobodná vôľa ako všade inde 😉
Páči sa miPáči sa mi
Helar
díky,ja viem,že to v poslednej dobe je viac negatívne,ako pozitívne,čistím,snažím sa otvárať koreňovku,z toho minulomesačného pocitu márnosti som už vonku,chvalabohu
Moonica
aj ja dávam sprepitné,len ma napadlo,prečo iba čašníci a kaderníčky,je mnoho zamestnaní,kde by si to ľudia tiež zaslúžili.
Páči sa miPáči sa mi
Saltinka,
je to na každom z nás komu čo ponechá naviac /ako bonus len tak/ – ten rušňovodič je trošku v nevýhode, lebo bezpečnostné predpisy a vlakvedúci ho chránia aj pred sprepitným 🙂 ale ja napr. v obchode poviem, aby mi nevydávali drobné pri platení /pre seba to nazývam ako tajný fond a zdroj/ – možno som blázon, ale mám tento zvyk odkedy som si na seba začala zarábať prácou vlastných rúk a hlavy 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Vela krat sa stava ze je niekto nedoceneny v tom co robi lebo nevie ocenit ani pracu inych.
Páči sa miPáči sa mi
Prave som si precital tento clanok a velmi ma potesil – poslednych par tyzdnov/mesiacov robim vsetkych 10 gest 🙂 Dokonca aj to jedenaste 😀
Hela: s tym “3. Buďme voči iným úplne otvorení” som to ani ja nemal zo zaciatku lahke (taktiez som to bral ako “slovensku mentalitu”)… Avsak pochopil som velky rozdiel v tom, ci hovorime o vsetkom co je v nas, alebo len otvorene reagujeme na preberane temy, otvorene odpovedame na otazky. Ak je to tema, o ktorej dany clovek nedokaze/nechce otvorene rozpravat tak tu temu ani nezacne. A ak niekto uz nejaku temu zacal a my ho prekvapime nasou otvorenostou, tak moze byt rad a sam dostane zo seba vsetko co je v nom 🙂 Ale treba aj vediet odhadnut situaciu – vediet kedy nie je potrebna/ziaduca ziadna reakcia. Pre mna sa vsetko deje s lahkostou odkedy som otvorenejsi 🙂 Resp. odkedy sa snazim robit vela malych gest…
Páči sa miPáči sa mi
je smutne, ked si clovek musi kupovat usmev vysokym sprepitnym..paci sa mi nazor Tomasa, usmev je pozitivna energia, a vsimam si ze ludia sa usmievaju velmi malo..velmi ocenuju ked si clovek najde cas na to aby ich vypocul, ani nepotrebuju rady, potrebuju aby niekto si nasiel cas a vypocul ich..a ten usmev ten je v sucasnosti velmi ziadany nadstandart pri vykonavani akejkolvek prace..
Páči sa miPáči sa mi
Sprepitne neberiem tak, ze si tym nieco kupujem… Ide skor o to, ze som naladeny na davanie 🙂 Ked sa clovek naladi na davanie, tak aj prichadza do styku s ludmi, ktory radi davaju. Ak by vsetci viac minali, tak by vsetci viac zarabali a kazdy by si mohol dovolit viac. Pri sprepitnom vidim este nieco ine. Ked idem s priatelmi do restauracie, alebo posediet do nejakeho podniku, a je tam mila obsluha, pozorna, tak sa vsetci citime dobre. Preco to neocenit? Ukazme, ze sme radi, ak sa niekto takto sprava 🙂
Páči sa miPáči sa mi