Ak ste so mnou už dlhšie, tak viete, čo pre mňa znamená slovo “udička”: drobné, niekedy ťažko postrehnuteľné signály, ktoré majú zapríčiniť nejakú zmenu v našom konaní. A kto ste čítali Castanedu, viete, že tieto udičky prichádzajú v “bande” – najprv ide nenápadný “špión”, ktorého často ani nezaregistrujeme. Potom prichádza silnejší jedinec, potom ešte silnejší a ak si ani ich nevšimneme, príde nakoniec lokálny “hromotĺk” a dostaneme na držku 😛 … Pretože tak to skutočne prebieha – ak udičkám nevenujeme pozornosť, nakoniec dostaneme na držku a poučíme sa tým “tvrdým” spôsobom.
Natrénovať sa vnímať udičky osudu patrí k základným a nevyhnutným bosoráckym zručnostiam. Nie je to pre nás až taká ťažká robota, ako sa na prvý pohľad zdá… Človek je už od prírody vybavený výborným detekčným systémom, ktorý mu pomáha z rôznych signálov hlavne v medziľudskom vzťahu robiť uzávery o úmysloch toho druhého. Väčšina týchto úsudkov prebieha u nás podvedome – z reči tela, postoja, polohy hlasu, stupňa zamračenia a výberu slov vieme zistiť, ako nás ten druhý vníma – či sme “korisť” alebo “partner”.
A keďže tieto veci robíme, je naším jediným problémom dostať ich z oblasti podvedomia do nášho bdelého vedomia. Ako? Že začneme s plnou pozornosťou sledovať svet naokolo a spätne rozoberáme, čo nám mohlo slúžiť ako udička, výstraha či nápoveda…
Príklad, pre ktorý som toto všetko vlastne začala písať: Dosť si zakladám na tom, že gramatiku zvládam. Okej, mám problémy s čechizmami, pretože sa mi český jazyk vidí bohatší na odtienky, ale obvykle nemávam problém s “i” a “y”. A za posledné dva dni som dvakrát po sebe musela opravovať tú istú chybu: miesto “my” (vo význame “viacero ako len jeden”) som napísala “mi” (vo význame “mne jednému”).
Prvýkrát som sa len začudovala, ako sa mi to mohlo stať… Druhýkrát som spozornela. Nie je to obvyklé. Čo sa mi život snaží povedať?
A potom som na to prišla… Naposledy mi anjeli dávali “pucung”, že sa mám cítiť viac než len sama sebou, že sa mám začať stotožňovať s nimi. Spočiatku som sa i náramne snažila, všade som “ja” premieňala na “my” a oni boli unesení a chválili ma za to… a ja (mala by som povedať “my”? 😛 ) som zaspala na vavrínoch… Začala som sa zase viac identifikovať so svojím úžasným a pochváleným fyzickým avatarom ako s nadradeným celkom! A čo prišlo? Udičky… Miesto “my” písanie “mi”, aby som to musela opraviť, lebo ma to zasahuje v mojej (mala by som povedať “našej”? 😛 ) osobnej hrdosti…
Nedalo mi neupozorniť na to aj ostatných. Všímajte si udičky. Jednak vám pomôžu ľahšie zvládať vašu bežnú cestu, jednak vás dostanú ďalej na tej spirituálnej. A okrem toho sú prejavom, že sa vo vašom živote začína dostavovať synchronicita, že niekto, kto si o vás robí starosť, sa začína k vám hlásiť a má záujem komunikovať… Pred každým kontaktom sa začínajú množiť udičky. Len čo si ich začneme všímať a začneme sa podľa nich správať, bude ich viac a viac a budú priehľadnejšie. Priamo nás povedú do miesta, kde už budeme pripravení na kontakt s tým, čo nás vedie…
Aké skúsenosti máte s udičkami vy?
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor