V nedávnych článkoch som zabŕdla do otázok sebavedomia. Znie to ako hodne “nebosorácka” téma, ale opak je pravdou – problémy so sebavedomím a pocitom sebahodnoty (toto druhé označenie mám oveľa radšej) stoja za všetkými našimi limitujúcimi presvedčeniami, vnútornými mantinelmi vnímania. Keď sa rodíme do tohto sveta, naša výchova nás väčšinou učí “zakotviť sa” v tom, ako nás hodnotia iní. Potom žijeme svoj život “navonok”, budujeme pre ostatných “výklad”, aby si nás vážili a aby sa nám v ľudskom spoločenstve žilo ľahšie. (Nezabúdajme, že na Slovensku platí – ak ťa majú radi, dostaneš sa aj ty ku korytu. 😛 )
Skutočný bosorák (a ezoterik na ceste za poznaním) sa, naopak, musí zakotviť vo svojom vlastnom vnútre, aby nepodliehal tlaku prostredia. Nepotrebuje nijaké vnútorné mantinely a prispôsobovať sa tomu, čo si o ňom myslia iní. Bosorák potrebuje ísť svojou vlastnou cestou – a nie je to vždy ľahké, pretože máme rodiny, známych, kolegov a širšie okolie a to po pár dňoch nášho “odľudštenia sa” začne dvíhať obočie… Myslím, že tu pomôže jedna pieseň z mojej mladosti 😛 , ktorú by som označila ako mantru pre zakotvenie sa vo vlastnom “ja”. Volá sa I am what I am (Som, čo som):
Anglické slová máte na obrazovke a tu je ich voľný slovenský preklad:
Som, čo som
Som svoj špeciálny výtvor
Tak sa poď na mňa pozrieť
Vraz mi do zubov
Alebo ma oslavuj
Je to môj svet
V ktorom chcem byť trochu hrdá
Môj svet
A nie miesto, v ktorom sa musím skrývať
Život nestojí za nič
Kým nemôžeš povedať
Som, čo som
Som, čo som
Nechcem chvály
Nechcem súcit
Bijem na svoj vlastný bubon
Niektorí si myslia, že je to hluk
Iní si myslia, že je to fajn
No a čo ak mám rada každú čačku-mačku
Prečo sa nepozrieť na veci z iného zorného uhla?
Tvoj život je hanba
Ak nemôžeš o sebe bez obáv povedať
Som, čo som
Som, čo som
A čo som, to nepotrebuje ospravedlňovať
Rozdávam svoje vlastné karty
Niekedy dobré, niekedy slabé
Je tu len ten jeden život a nijaké “späť” a nijaké “do zálohy”
Len jeden život, takže je načase otvoriť svoje brány
Tvoj život nestojí za nič
Ak nemôžeš o sebe bez obáv povedať
Som, čo som
Ja som Ja som Ja som dobrá
Ja som Ja som Ja som silná
Ja som Ja som Ja som rovnocenná/hodnotná
Ja som Ja som Ja som z vás
Ja som Ja som Ja som užitočná
Ja som Ja som Ja som nefalšovaná
Ja som Ja som niekto
Ja som rovnako dobrá ako ty
Áno, ja som
No a tu je pieseň ešte raz, tentokrát naživo:
Z môjho uhla pohľadu táto pieseň pripomína Pyšnú princeznú: “Pamatuj, ševče – nad nikoho se nevyvyšuj, před nikým se neponižuj!” Byť sebou samým nie je o egu, ale o sebavedomí a schopnosti stáť na vlastných nohách (s inými alebo bez nich). V piesni sa priamo hovorí “som rovnako dobrá ako ty” – ani viac, ani menej, ale proste naroveň. Viem, kto som, a preto sa nepotrebujem nad nikoho vyvyšovať (aby som sa urobil dôležitejším) ani pred nikým ponižovať (aby som získal jeho priazeň, lebo jeho ego sa cíti poctené tým, že v mojich očiach je viac ako ja). Kedysi mi anjeli povedali – a mňa to absolútne zaskočilo 😕 – že znižovať sa je rovnaká lož ako hovoriť, že som niekto iný. Z tohto pohľadu je jediná a skutočná pravda byť sám sebou, v neskreslenej podobe, bez umelých “výkladných skríň” alebo umelého “křoví” 🙂 .
Nie je jednoduché žiť podľa “som, kto som”. Pokiaľ vzájomná dohoda ľudského spolunažívania predpisuje prispôsobovať sa a nastavovať sa na očakávania iných, každý pokus byť sám sebou vyzerá ako pohŕdanie hodnotami, ktoré tí druhí vyznávajú. Ľudia si budú ťukať na čelo. Niektorí budú kritizovať. Iní sa začnú vyhýbať. A ešte iní budú tak silno zasiahnutí v svojom pocite bezpečia, že na nás priamo zaútočia (alebo zorganizujú “loveckú párty”). Je to preto, že tým, že sa presúvame do bodu našej vnútornej/osobnej sily, prestávame byť pre nich kontrolovateľní.
Na druhej strane (a podľa LOA) k sebe začneme priťahovať práve ten typ ľudí, ktorý nás nechce ani kontrolovať, ani manipulovať, ani od nás neočakáva, že mu budeme potvrdzovať jeho vlastnú hodnotu. Ľudí, ktorí podobne ako my majú sami seba v úcte a preto nepotrebujú iným nič dokazovať. Vypočujú vás, buď s vami súhlasia alebo nesúhlasia, ale vezmú váš názor do úvahy ako ďalší možný pohľad na vec a podľa toho s ním aj narábajú. Neposudzujú, neodsudzujú, ale skúmajú. Alebo sa na to vykašlú, vezmú na vedomie a neskúmajú. 🙂 Nepotrebujú s vami mať spoločné hodnoty a spoločného nepriateľa, pretože sa nepotrebujú cítiť spolupatriční k vám – sú sami sebou a nemusia (ale môžu) byť nutne súčasťou nejakého celku so zdieľanými hodnotami. Takíto ľudia prechádzajú vaším životom, prídu a odídu; vy sa ich nesnažíte k sebe pripútať (pretože nie ste zakotvení v ich náklonnosti, ale v sebe samých) a tým ich neobmedzujete. (Kto ste čítali Castanedu, viete celkom presne, o čom hovorím.)
Kedysi som jednému chlapíkovi liečila komplex menejcennosti prirovnaním k bielemu tigrovi. Kým je biely tiger v kŕdli hnedých pruhovaných tigrov, vyzerá inak. Cíti sa inak. Všetci naňho divne pozerajú, sám sa cíti nepatrične, niektorí ho bijú a odháňajú, iní frfľú, že musia loviť i na neho… Nakoniec to už nevydrží, nechce byť ten odháňaný, kritizovaný, “iný”, zanechá bezpečnosť tigrieho klanu a ujde sám do džungle.
V džungli je len sám sebou. Nezáleží na jeho farbe, ak si napriek nej dokáže uloviť korisť. Miesto vonkajších parametrov začnú rozhodovať vnútorné – či je schopný uživiť sa, ubrániť sa a prípadne sa rozmnožiť. Kým je sám, nie je “divný” či “iný”. Je proste tiger a je biely. Nevýhoda, ktorá sa dá kompenzovať napríklad lepšou schopnosťou maskovať sa.
Takto si tiger žije v džungli. Jedného dňa ide okolo iný biely tiger, ktorý podobne ako on ušiel od iného tigrieho klanu, pretože medzi nimi bol “divný” a “iný” a sám si tak prichodil… a odrazu vidí iného tigra presne takého ako on sám! V tú ranu pochopí, že nikdy nebol “nepodarok”, len sa na pohľad odlišoval od ostatných.
Je na tom tigrovi, čo s novým zistením urobí: či sa pridá k svojmu dvojníkovi a budú pokračovať spolu, alebo pôjde džungľou sám s vedomím, že je absolútne v poriadku, len vyzerá trochu inak… Keby sa pridal k druhému bielemu tigrovi, možno by si po čase vzájomne ťažkali, nadávali by na hnedých pruhovaných tigrov a pestovali by si komplex obete, lebo by mali spoločné hodnoty a spoločného nepriateľa. Ak sa nepridá, nič z toho mu nehrozí. Neskĺzne z koncentrácie na svoje schopnosti do koncentrácie na to, ako ho vníma jeho okolie. (A navyše je pravdepodobné, že jeden biely tiger sa v tej istej džungli uživí ľahšie, než keby v nej lovili dvaja. Toľko blbých a slepých zverov totiž nie je na kope snáď v žiadnej džungli! 😛 )
Ale vie, že keď bude mať niekedy ťažký deň, tak v tejto džungli nájde niekoho, s kým sa bude môcť porozprávať, pretože ten druhý ho oveľa ľahšie pochopí.
(A prosím, neopravujte ma, že tigre nežijú v svorkách… To ja viem; ale ako podobenstvo je to dobrá story! 😛 )
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor