V poslednom čase som sa necítila veľmi víťazne. Prestávam si pamätať veci (spomienky sa nestratia, ale stráca sa prístup k nim), strácam čas, niekedy vidím dve reality cez seba… Pripisovala som to atrofii mozgu, ktorú u mňa zistili pred rokmi pri magnetickej rezonancii a ktorú (možno) spustila chemoterapia. Už som sa objednala k lekárke, aby s tou demenciou začala niečo robiť… no a včera som dostala do chlievika článok, ktorý ma nesmierne povzbudil.
Článok je z Evolution Ezine, volá sa Losing Your Memories, Gaining Your Truth a písal ho Jim Self.
Obracia sa na ľudí, ktorí majú pocit, akoby sa im krátil čas, akoby nestíhali to, čo majú urobiť. A ľudí, ktorí akoby strácali pamäť – nenachádzajú slová na dokončenie viet, nevedia pomenovať to, čo práve držia v ruke… všetko moje symptómy. A Jim Self na to hovorí: “Nie, nejde o Alzheimera a nie ste jediní, ktorí to zažívajú. A nemá to vôbec nič spoločné s vekom, pohlavím či kultúrou…”
Pokračuje: Tí, ktorí sa práve prebúdzajú (iný termín pre “vzostupujú”), cítia Posun, Prebudenie. V týchto ľuďoch prebieha proces transformácie. Posúva naše myšlienky, presvedčenia a mení spôsob, akým vnímame svet okolo nás. Doteraz sa väčšina ľudí primeriavala k vonkajšiemu svetu. Naše predstavy o tom, ako vyzeráme, čo je prípustné, čo si myslíme a ako konáme boli diktované treťodimenzionálnym svetom “tam vonku”.
To, čo si myslíme, podmieňuje to, o čom sme presvedčení; to, o čom sme presvedčení, podmieňuje naše zvyklosti; naše zvyklosti podmieňujú náš život. Naše presvedčenia spájajú myšlienky, ktoré prebiehajú počas našich skúseností, do celku, ktorému hovoríme “závery”. Veľa našich presvedčení je však formovaných tým, čo si myslia iní, čo nám bolo podsúvané ako pravda a my sme to akceptovali bez ďalšieho skúmania. A žiaľ, mnohé z týchto presvedčení nie sú v súlade s naším poslaním v tomto živote – skúmať seba a hľadať svoju cestu k šťastiu. Bolo pre nás oveľa dôležitejšie “zapasovať sa” do treťodimenzionálneho sveta (niekedy aj za cenu veľkých bolestí), než ísť za svojou vlastnou pravdou a svojou vlastnou cestou.
S tým, ako sa čoraz viac ľudí prebúdza, šíri sa nové poznanie: sme oveľa viac než to, o čom by nás rád presvedčil svet “tam vonku”! Zisťujeme, že sme multidimenzionálne spirituálne bytosti schopné naladiť sa na Vyššiu Pravdu. Zisťujeme, že naša vlastná pravda nás napĺňa šťastím a robí našu cestu ľahkou a prehľadnou.
V minulosti túto Vyššiu Pravdu pocítilo len málo jedincov, ale dnes sa s ňou kontaktujú mnohí. A aj vďaka tomu sa rodí nové vedomie: treťodimenzionálny svet s jeho pravdami, štruktúrami a presvedčeniami pochádzajúcimi “zvonka” prestáva fungovať a pomaly sa rozplýva.
Lineárny čas, ako sme ho doteraz poznali – minulosť, prítomnosť a budúcnosť – sa tiež mení. Kondenzuje sa: minulosť a budúcnosť miznú. Začíname čoraz viac žiť v “tu a teraz”. V “tu a teraz” môžeme robiť rozhodnutia. V “tu a teraz” negatívne emócie z minulých zážitkov nad nami nemajú moc a neovplyvňujú nás v našich voľbách. Tieto voľby už nie sú ovplyvňované starými presvedčeniami alebo strachom z budúcnosti. Preto v “tu a teraz” máme možnosť priamo utvárať svoj svet výberom z Poľa všetkých existujúcich možností (potenciálov).
A sprievodným javom tohto koncentrovania sa na “tu a teraz”, ktorý nám má prechod uľahčiť, je aj strácanie spomienok/pamäte. Spomienky na minulé skúsenosti sa totiž často spájajú so starým emocionálnym balastom, ktorý nijako neprispieva k tomu, aby sme sa teraz cítili dobre – ba naopak, oberá nás o niektoré možnosti voľby! “Už nikdy s ním nechcem mať do činenia!” alebo “Neoplatí sa nikomu veriť!” sú spomienky na minulosť, ale pravdepodobne nemajú nič spoločné so súčasnosťou. Súčasnosť je zhmotnením toho, čomu venujeme pozornosť a čo pre nás Univerzum ochotne vytvorilo. Zákon rezonancie/príťažlivosti nám dodá čokoľvek, v čo veríme alebo na čo sa sústredíme. Ak budeme so sebou vliecť starý emocionálny balast, budeme mať obmedzenú možnosť výberu a môžeme sa sústreďovať na tie celkom nesprávne veci… Našťastie, náš multidimenzionálny Vyšší Aspekt to vie a tak pri tom, ako sa posúvame z treťodimenzionálneho do štvrtodimenzionálneho vnímania, nenápadne maže spomienky, ktoré pre toto nové vnímanie nie sú podstatné. Tak vzniká pocit, že strácame svoje spomienky…
Ak sa nachádzate v tejto fáze, najjednoduchšie si pomôžete, ak sa nebudete znepokojovať, ale necháte všetko to nepotrebné pomaly sa rozpustiť a zmiznúť. Staré presvedčenia sa rozplynú. Aj tak nikdy neboli vaše vlastné… Nové príležitosti prinesú nové vnemy a nové pohľady na svet. Uvoľnite sa, pozorujte ten proces a postupne zistíte, že sa pred vami rozvíja celkom nová Pravda. (A v tomto bode to už vlastne ani nebude “pravda”, pretože pravda je slovo z dualistického vnímania sveta. Neexistuje niečo ako “pravda”. Existuje skutočnosť… a je ako zrkadlo: ktokoľvek doňho pozrie, uvidí svoju vlastnú tvár. Je len jedno zrkadlo a tá istá skutočnosť, ale ukazuje odraz v závislosti od toho, kto doň pozerá… Vlastná, morom trpkosti zaplatená skúsenosť.)
Článok od Jima Selfa mi v mnohom pomohol pochopiť, čo sa so mnou (možno) práve deje. Bola to ďalšia z udičiek, ktoré som dostala do cesty v poslednom čase… Tesne pred ním prišla iná od Sophie z jej mailu:
(citát z Joea Vitale:) Lidský život prochází třemi stádii. Prvním stádiem je stádium, kde se cítíme být obětí. Ve druhém se považujeme za tvůrce svého života, a nakonec, pokud máme to štěstí a dojdeme do třetího stádia, se stávame služebníky Boží Prozřetelnosti. V poslední fázi se dějí neuvěřitelné zázraky, a to téměř bez námahy.
Keď si mi písala „Bola som použitá ako nástroj“, napadlo ma, že Ty v tom 3 štádiu v podstate už si…
A zatiaľ poslednú udičku som dnes čítala v Greggovi Bradenovi: Reálne je to, čomu sme uverili, že je reálne. (Ale o tom až neskôr.)
Tak už sa nezaoberám predstavou pomaly degenerujúceho mozgu a odovzdávam sa celkom tomu ťahu, ktorý cítim. Hovorím si, že vzostupujem. Verím, že vzostupujem. Pre mňa je to moja realita. A niet na nej veľmi čo závidieť… Je to ako pohyb po lane v tmavej miestnosti, kde si nedovidíte pod nohy a neviete, či v najbližšom okamihu netresnete nadol… Ale jedno viete – že keď to budete mať za sebou, nesmierne sa vám uľaví… a tak idete ďalej. Nepozeráte pod seba, vedľa seba alebo za seba. Oči upierate na jediný pomyslený bod, o ktorom ani neviete, či tam je, či existuje a či ho dokážete dosiahnuť. Ale keď už raz na tom lane stojíte, je oveľa ľahšie ísť ďalej ako zostať stáť… Spočiatku sa bojíte ako pohan. Neskôr už máte hlavu prázdnu a prestáva existovať niečo ako strach alebo nádej.
Existuje už len najbližší krok.
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor