Vnímanie anjelov je vysoko individuálne a závisí podľa mňa od mnohých vecí. Predovšetkým: Anjeli sú energia. Nič viac a nič menej. Mocná, absolútne vyvážená energia, obsahujúca úplne všetko. Každý anjel obsahuje absolútne všetko, niektoré “vlastnosti” viac a iné menej, ale obsahuje ich… rovnako ako my, ľudia, kdesi v sebe máme driemajúce všetky vlastnosti/schopnosti, len ich nevyužívame. Tak, ako anjeli, aj my, ľudské duše, sme súčasťou Univerzálnej Energie a skladáme sa presne z tých istých “atómov”, z ktorých sa skladá Univerzálna Energia. A individuálne na nás je to, ktoré “atómy” máme rozvinutejšie a ktoré také nerozvinuté, že vyzerajú ako neprítomné…

Takže všetko, čomu hovoríme anjel, je schopné hocijakého správania. Dokáže ho naemulovať nezávisle od toho, či má také nutkanie alebo nie. Riadi sa tým, čo treba dosiahnuť.

Potiaľ sme si veľmi podobní. Aj ľudia po traumatických zážitkoch dokázali radikálne zmeniť svoju povahu a prejavili sa u nich schopnosti, o ktorých dovtedy netušili…

Ale tu všetka podoba končí.

Výzor anjela

My, ľudia, anjelov znázorňujeme ako ľudsky vyzerajúce bytosti s krídlami. Pri svojich “pochôdzkach” (neviem to inak nazvať; možno je to lucídne snívanie, možno astrálna projekcia a možno delirium tremens 🙂 ) som ich videla v rôznych podobách – väčšinou ako ľudí (mužov, pretože ako hovorí Gabriel, mužské telo je vhodnejšie pre ten typ úloh, ktorý zabezpečujú, keď sa s nami kontaktujú), často ako stĺp čistej energie rôznych odtieňov a farieb a štruktúry a niekoľkokrát ako energiu istého tvaru, vzdialene pripomínajúceho formu ľudského tela – mali oči a ústa a zvyšok bol značne neurčitý. Dokonca v tejto podobe mali dve “energetické formy”: malú (odrastený človek im siahal tak po solárny plexus) a veľkú (odrastený človek im mohol stáť na “dlani” a bol asi taký veľký ako jeden článok ich “palca”). Dodnes som nezistila, od čoho závisí, či sa objavia vo veľkej alebo malej energetickej forme.

Ak vychádzame z toho, že anjel je energia, je otázkou, odkiaľ berieme jeho podobu. Ako to chápem ja, keď je táto energia v kontakte s nami (napríklad pri channelovaní), prehŕňa sa v našom mozgu a porovnáva svoje vlastné atribúty s atribútmi spomienok alebo informácií, ktoré v ňom máme poukladané. Nájde najväčšiu možnú “zhodu”, tento obraz aktivuje a my ho vnímame ako “anjela” alebo inú bytosť – niekedy ako našich zosnulých príbuzných, inokedy ako víly, jednorožce alebo hovoriacich ružových králikov veľkosti odrastenej kravy – ale nie je to skutočná podoba tejto energie, iba naša interpretovaná podoba!

Zložité? Funguje to asi tak: Anjel Fero sa nám nasáčkuje do hlavy a hľadá tak dlho, až nájde niečo, čo zodpovedá popisu “príjemný, vážený, múdry a spoľahlivý učiteľ”. To potom aktivuje ako svoju vlastnú podobu, keďže ľudia nevedia hovoriť s energiou alebo niečím, čo nevidia. No a pretože u nás sa práve tieto vlastnosti spájali v osobe našej babičky, budeme anjela vnímať ako staručkú, múdru a ochranársku bytosť, babičku alebo deduška.

Povaha anjela

Anjeli sú tie najúžasnejšie bytosti, aké poznám. Tí, ktorí ma poznáte, čítate minigrimi a viete, ako často som sa s nimi hádala, koľko mi robili zle (Gabriel, keď som zostala depresívna, žasol: “Veď my sme ťa utýrali!” Dobré ráno, stará mama… 😦 ) a ako často sme sa nerozprávali a znovurozprávali, viete, čo sebazaprenia tento výrok znamená!

Každý človek, čo sa dostane do kontaktu s anjelom, sa dostáva do kontaktu s dokonalosťou – a nutne sa do anjela “zamiluje”. Tým nemyslím telesné chúťky! Myslím na hlbokú oddanosť, akú sme schopní vyprodukovať voči niečomu, čo je úžasnejšie ako naša najfantastickejšia predstava… Je to ako drogová závislosť. Kontakt s anjelom vás ťahá hore – a vy máte silu dočasne ho prerušiť, ale to prerušenie vo vás vyvoláva taký strašný pocit prázdnoty, že sa skôr či neskôr musíte vrátiť.

Ale ľudia robia často (v mojom vnímaní) inú chybu: zabúdajú, čo anjeli vlastne sú… Nie sú to naši štvornohí domáci mazlíčkovia, ktorí čakajú pod dverami, až sa vrátime z roboty, a urobia čokoľvek, aby sa nám zapáčili… Sú to energie, veľké a mocné, so svojím poslaním a troškou osobnosti (a tá vie byť kúzelná, pretože nie je skreslená naším ľudským “čo za to?”). Ale energia ako taká funguje ako lavína – keď nastane bod, keď sa má lavína spustiť, tak sa spustí a pochová celú dolinu i s vami, hoci ste predtým boli najlepší kamaráti… Na toto často v kontakte s anjelmi zabúdame (teda aspoň ja). Som príliš človek a snažím sa ich posudzovať a predvídať svojím ľudským mozočkom. Zatiaľ ešte zakaždým mali na svoje konanie pádny dôvod, aj keď nie vždy som ho okamžite videla. Pochopila som to v okamihu, keď som sa ho dozvedela. Kým som ho nevedela, zdalo sa mi kdečo nespravodlivé… Spravodlivosť… taká smiešna ľudská koncepcia… Príroda nie je spravodlivá. Príroda je účelná – a to z hľadiska vyššieho celku. Čo v očiach jedinca vyzerá ako krivda, niekedy dáva zmysel z pohľadu celého ekosystému. A pretože ľudské oči nevidia ekosystém, stále majú pocit, že sa im krivdí. Anjelské oči zas nevidia nič iné, len ekosystém. To je ich úloha v tejto dimenzii.

Existuje množstvo pohľadov na anjelov. To, čo vám idem popísať, je môj vlastný – pohľad jedného človeka, nič viac.

Veľa ľudí vidí v anjeloch stelesnenie lásky, láskavosti, dobroty, miloty, krásy, schopností (a bohatstva a tučného bankového konta, ale to je len moja zlomyseľná extrapolácia). Toto všetko sú vlastnosti, ktoré dávajú zmysel v dualitnom ponímaní sveta. Aby sme vedeli, čo je dobro, musíme poznať aj zlo. Aby sme vedeli, čo je láska a či milujeme, museli sme už predtým nenávidieť.

Svet hmoty je svet dualitného vnímania. Lenže… anjeli nie sú bytosti sveta hmoty. Anjeli nie sú dokonca ani bytosti s vlastnou agendou, vlastnými plánmi a preferenciami… Anjeli sú energie. Ako energie sú dokonale vyvážené, čiže na osi láska – nenávisť sedia v strede, rovnako vzdialení od lásky i od nenávisti. Sedia v stave, ktorý sa dá nazvať rovnovážnosť, vyváženosť, vyrovnanosť… Ja ho nazývam tolerancia.

Obvykle anjeli neurobia nič, čo nechcete. Môj prípad je trochu iný. Musia ma ťahať nahor napriek tomu, že na to nemám predpoklady – nie som dosť “vysokovyvinutá”. A napriek tomu, že skúšku od skúšky “zlyhávam” a plazím sa ďalej s odrenými ušami, nepoľavujú. Zatiaľ ma ešte vždy podržali. Znášali, keď som frfľala. Vyčkávali, kým som rebelovala. Majú nekonečnú trpezlivosť – a nekonečnú toleranciu. A ja zas nekonečnú smolu. Je to spravodlivo rozdelené – každý máme niečo. [Z môjho komentára na minigrimi.]

Vzťah anjelov k ľuďom

To, čo nám najviac prekáža v objektívnom vnímaní anjela, je naše “antropomorfné” videnie. Vkladáme do anjelov ľudskú dušu, ľudské vlastnosti a ľudské hodnoty – a oni nič z toho nemajú… Ja som sa to tiež naučila “the hard way”, na vlastných chybách. Vlastne ma na to upozornila až Gaia. Celý čas som mala problémy s anjelmi: stále sa správali nejako inak, menej empaticky, než by som bola očakávala… Raz som už Michaelovi hodila v zúfalstve na hlavu: “Ak vy ste anjeli, bolo by mi lepšie v Pekle!”. A on miesto toho, aby riešil môj problém, že mi nie je dobre, ihneď ochotne korigoval môj informačný stav: “Vieš, Peklo nie je…”

To, čo z nich vnímame, nasadzujú podľa situácie. Ich pohľad je veľmi široký – ďaleko presahujúci naše obmedzené ľudské videnie. Nepodliehajú našim ľudským predstavám o “spravodlivosti”, “zásluhe”, “dobrote”. Ich princípom je účelnosť a zachovanie nerušeného toku vecí = plnej funkčnosti systému, ktorého sú súčasťou.

My sme pre anjelov vítaný študijný materiál. Nerozumejú nám. Vedia, čo robíme, čo hovoríme a čo si myslíme. Nevedia, čo cítime. Toto ich vždy nesmierne zaujímalo a tam som hodne vysvetľovala – a na vlastnej koži som potom preciťovala, s akým malým úspechom… Niekedy sa snažia prísť našim pocitom na kĺb – napríklad preberú na chvíľku niečie telo. Ale len čo ho preberú, “odstavia” jeho nervovú sústavu – a zasa nemajú ako sa dostať k “chémii pocitov”. Gaia ma naučila rozlišovať medzi emóciami (= schopnosť cítiť) a pocitmi (= cit so svojím začiatkom, priebehom a koncom). Anjeli majú schopnosť emócie; čo im chýba, sú naše ľudské pocity, ktoré tento život robia takým zábavným…

Anjeli nás od princípu majú radi. Mávame prekvapivé (= nelogické) ťahy a patetické (= neúčelné) postoje. Sme veselí a beháme hore-dole po ich “obrazovke” ako mikimaus. Ale keď sa niekedy dostaneme do cesty vyššiemu princípu alebo našej vlastnej karmickej lekcii, nemajú na výber – nechajú nás to “vyžrať”. Prejavia súcit a plní súcitu nás potom poriadne nakopnú do zadku. A keď veľmi kričíme na prostest, tak niekedy povedia: “Prepáč.” (Pánečku, čo som sa ja toho “prepáč” napočúvala! Už dnes, keď mi začne kyvadlo ukazovať PR, tak frflem, že ešte jedno “prepáč” a začnem zavýjať! 😦 )

A hlavne to posledné – prestaňme si myslieť, že anjeli sú tu na to, aby nám, ľuďom, bolo dobre! Oni kašlú na to, či nám je dobre alebo nie. Sme tu na to, aby sme sa učili. Oni udržiavajú v chode systém, ktorý nám umožňuje učiť sa. My máme optiku jediného ľudského života (a to práve toho nášho), ale oni nás vidia v svetle konečného vzostupu – a z tejto perspektívy sú všetky dnešné príkoria úplne smiešne a epizódne! My sa bránime, že nám je dnes zle, ale oni vidia, ako dobre nám bude potom (možno až  v budúcom živote) – a tak nie sú až takí útlocitní pri voľbe svojich prostriedkov, ako by sme boli my, lebo to je naša kožka… Je to ako pri výuke bojových umení. Kým nedostanem od majstra na kožuch, nenaučím sa poriadne bojovať. Nuž tak na kožuch dostanem… To je logika veci a to je aj logika anjela.

Ak človek na svoj najbližší rast potrebuje milujúcu podporu, v anjelovi nájde tú najmilujúcejšiu a najpodporujúcejšiu bytosť, akú si vie predstaviť. Žiaľ, len málo lekcií v živote sa dosahuje prostredníctvom milujúcej podpory… a tak v anjeloch nájdeme presne to, čo potrebujeme, aby sme spirituálne narástli – a keď to má byť okovaná čižma v našom sedacom svale, tak to bude okovaná čižma v našom sedacom svale! Nepríjemná, ale vysoko účinná.

Zo mňa anjeli zodrali kožu zaživa – a môžem povedať, že dnes im za to z hĺbky srdca ďakujem, hoci v priebehu procesu som kvičala ako zakáľané prasa. [Z môjho komentára na minigrimi.]

Vzťah ľudí k anjelom

Veľa o tomto vzťahu som popísala už vyššie, pretože vzťah anjelov k nám a nás k anjelom sa nedá dosť dobre oddeliť – sú to prepojené nádoby. Ale rada by som sa ešte zaoberala dvoma vecami, ktoré poznám z vlastnej nepríjemnej skúsenosti (a myslím, že sa to deje aj iným ľuďom, a častejšie, ako sme ochotní to priznať).

Človek je tvor majetnícky. Keď sa potkne o niečo dobré, zdrapí to a už sa toho nepustí! To isté robíme v kontakte s anjelmi – “uzurpujeme” si ich. Vytvoríme si k nim vzťah, ktorý si obvykle vytvárame k blízkej rodine – vlastnícky vzťah. Je to náš anjel a musí nás mať rád. Chceme byť s ním, chceme, aby jeho dokonalosť sa nachytala aj na nás. Svoju vlastnú hodnotu začíname merať hodnotou (=skutkami) nášho anjela. Vytvoríme si z neho osobnosť s istými vlastnosťami, plánmi a preferenciami, samostatnú bytosť – a práve sme podľahli najčastejšiemu ľudskému omylu: zmenili sme energiu na bytosť!

Neušetrím vám malú ochutnávku, ako to vyzerá. Pozrite si, prosím, toto video. Je v ňom dokonale zobrazená tá chyba, ktorú často robievame – urobíme v našich predstavách z anjela človeka. Anjel niekedy s nami túto hru istý čas hrá, lebo nás nechce zarmútiť. Dúfa, že z toho “vyrastieme” – lenže my nemáme dôvod vyrásť z toho, pretože takáto personalizácia je pre nás úplne prirodzená! A potom príde moment, keď sa lož už nedá udržať – a obe strany to bolí rovnako…

Ja som si pri pozeraní videa hodne poplakala – a pochopila som, aké nebezpečné je dávať energiám podobu: začneme sa podľa toho správať. Čo má podobu, na to môžeme siahnuť… Avšak  keď siahneme na anjela a “prepadneme sa” do prázdna, strašne to otrasie našou dôverou!

To je druhá vec, o ktorej chcem hovoriť. Pri channelingoch často bývame na rozpakoch, či sme to my alebo je to anjel… Anjeli k nami hovoria prostredníctvom našich myšlienok, nášho vnútra, našich obrazov a skúseností a spôsobom, aký očakávame od anjelskej komunikácie… Ak očakávame archaickú reč, budú ju používať. Ak je náš vnútorný svet postavený hierarchicky, budú v nás budovať hierarchiu. Ich úlohou je totiž vyzdvihnúť nás na tom stupni, kde sa práve nachádzame, a pomôcť nám urobiť najbližší krok nahor. Ak nám anjel zavelí, tak nie preto, že je panovačný, ale preto, že my reagujeme najskôr na povel!

Rôzni ľudia teda môžu anjela vnímať celkom odlišne. Na minigrimi sme mali debatu, kde odzneli všelijaké názory:

GabyBaby na minigrimi: Je to skvele i ako celok, az na tie vlastností “kridlatych” ako ich Ty nazyvas . Anjeli z tej najvyssej dimenzie neposudzuju, neodsudzuju a hlavne sa nehnevaju. Su laskavi, lebo su sami laskou. Takze ti Tvoji anjeli, mam obavy, ze su niekde z astralu, co znamena, ze su sice dobri, lebo v astrali je vsetko, dobro i zlo, ale hlavne su vytvoreni nasimi myslienkami. Toto je nie z mojej hlavy, ale to, ze Anjeli neposudzuju etc. som i ja presvedcena ako i mnoho inych pocnuc Virtue, Walshom etc. Ja osobne, akonahle dostavam zhora odpoved negativnu, dokonca odsudzujucu, koncim s komunikaciou, lebo viem, ze som niekde, kde som byt nechcela. Ale vies ako sa hovori: ” s ludmi sa rad a svojho rozumu sa drz” a ja som k tomu pridala este SRDIECKO!!!

Hela na minigrimi: Som veľmi prekvapená vašími “neanjelskymi” skúsenosťami, pretože ja ma s nimi len tie najlepšie zážitky. Dokonca mi radili aj pri písaní mojej knihy. Vždy o 02. hod. mi urobili budíček a ja som písala a písala do 05. hod. Tie najlepšie myšlienky a kombinácie slov prichádzali práve v tomto čase.

Dozvedela som sa od nich, že archanieli sa len veľmi zriedkavo kontaktujú s nami smrteľníkmi a dali mi prirovnanie – ” škôlkar sa chce komunikovať s univerzitným profesorom? A o čom?”

(Predpokladám, že Hela je zo statusového prostredia a preto anjel použil statusové prirovnanie. Pre Helu som to komentovala v neskoršej reakcii, ktorá je nižšie.)

Osobne mám skúsenosť s arch. Michaelom, ktorý je úžasný, vtipný a nedam na neho dopustiť, a s arch. Rafaelom. Rafael je pomerne veľmi rezervovaný a dal mi pocitiť, že ho obťažujem triviálnosťou.

(Zasa ide o projekciu jej vnútorného nastavenia do vzťahu k anjelovi. A vo vete predtým vidím náznak privlastňovania, personalizácie anjela. Svoje preferencie premieta do anjela a podľa neho si utvára k nemu vzťah. Robíme to všetci – ale tuto je to pekne vyslovené, takže mi to umožnilo komentovať tento ľudský mechanizmus.)

To sú moje skúsenosti, ale vôbec nespochybňujem tie Vaše. Len ma napadlo, či Vás náhodou neobťažujú nejakí “akože anjeli” z astrálu, pretože bytosti zo svetla, aspoň podľa mojich informácii, “musia” vždy hovoriť pravdu a nesmú človeku škodiť.

(Toto býva častá reakcia ľudí, ktorí zistia, že anjelov vnímajú rôzne. Neuvedomia si, že rôzni ľudia vždy vnímajú iný aspekt anjela a pretože jediné správne vnímanie je to naše, musia sa tí druhí nutne mýliť.)

Filipova reakcia: Hela ja nepochybujem otom že sú to anjeli lebo aj mne samozrejme pomáhajú ale niekedy ma vedia fakt dopáliť.Možnože keď klamú niesu to oni ja neviem.Ale na otázku či sú zo 100% svetla odpovedajú áno prví kontakt som mal s youvmielom dokonca už som hovoril a js nejakým otcom troška dávnejšie keď som niečo robil.To čo mi hovoria sa zvikne viplniť ale dosť zavádzajú a robia si srandu atď… dopaluje ma len to že sa normálne spítam a keď si robia srandu zaklamú.K tomu len toľko yslím že to sú umňa anjeli ale nei vždy musím byť nato asi aj naladený niekedy mi povedia odpoveď skôr ako to celé v myšlienkach vyslovím ako keď ide o niečo žeby som to urobil zel a dačo by sa m istalo nesrandujú lebo dobre vedia že ja na ich rady skoro vždy dám.Ale neiekdy ma vedia fakt dopáliť  😀

(Filip je mladý a nespútaný nejakým zvykom vnímania. On prijíma anjelov tak, ako ich momentálne zažíva – a cez vlastné emócie. Myslím, že uňho je skreslenie zatiaľ len okrajové a privlastňovanie tiež neprejavuje.)

A ešte Filipov dovetok:

A ozaj ja ich aj vidím ale nie ako anjelov ale ako oči každé má inú farbu jedno červené druhé modré atď… každé oko je iný anjel vidával som aj taký obrys tváre a v ňom tie oči ale už vidím len tie oči teraz mi to nahradzuje komunikácia 😀 ale keď robia dačo iné a ja sa ich pítam vedia byť dosť neprijémny 😀

Helina reakcia na Filipa, ktorá ma fakt bolela a donútila ma zasiahnuť – nižšie: Asi to bude fakt pravda, že ” škôlkar nemá o čom debatovať s univerzitným profesorom” a preto potom s Tebov vtipkujú. Ja sa ich nepýtam ani na budúcnosť či čo mám urobiť, atď… a ani akademicky s nimi nedebatujem, nemám čas. Keď píšem, žiadam ich, aby mi poslali dobré nápady, aby ma správne “nakopli” a hlavne, žiadam ich o energiu, ktorú často potrebujem, aby som zvládala záťaže môjho života. A tá úžasná sila – energia sa mi dostáva, a za to im ďakujem.

(Cítite, čo z toho znie? “Ja som lepšia ako ty.” Je to konkurujúce, statusové prostredie, ktoré sa potom premieta do Helinej skúsenosti s anjelmi, ako je popísaná hore.)

Moja reakcia na Helinu reakciu: Trochu ma zarazilo “škôlkar nemá o čom debatovať s univerzitným profesorom”. Znie to strašne posudzovačne. To sú skôr statusové vyjadrenia a ako poznám anjelov, tak na status zvysoka kašlú. Mne raz Gabriel síce povedal, že s ním hovorím ako s upratovačkou, ale dodal, že mu to nevadí, ak je to z čistého srdca. Nikdy som ich nepočula, že by sa vyvyšovali nad nás, smrteľníkov, alebo že by o nás znižujúco hovorili.

V kontakte s anjelom teda môžete mať rôzne pocity. Ak ste slobodomyseľný tvor, budete mať pravdepodobne často pocit, že hovoríte sami so sebou:

Z channelingu s Yovmielom z 23.8.2008:

Kto je Gymo?
GYMO JE NASA RADA STARSICH
SU V NEJ ANJELI KTORI MAJU VYSOKY RANG A DAVAJU STANOVISKA K DETAILOM BOZICH ROZHODNUTI
[…]
Ty si mi čítal myšlienky?
TO ROBIM STALE
JE ZABAVNE HRABAT SA V TVOJEJ HLAVE
A ANO RANG JE SLOVO Z TVOJHO IDIOLEKTU
PRACUJEM S TYM CO NAJDEM
Teraz som si všimla, že ty si povedal “gyma”, ja som zle povedala “gymo” a ty si to opakoval. Ako je to možné?
NEDOVERA JE ZDLHAVA VEC
HOVORIM TAK ABY SI MI ROZUMELA
GYMA CI GYMO DOLEZITA JE PODSTATA

[Z môjho komentára na minigrimi:] Tie pochybnosti zostanú naveky. Sme zvyknutí, že na čo si nemôžeme “šiahnuť”, to neexistuje. A tak sa vždy točíme okolo toho istého – aj tuto s Aurawiewerom naháňame “dôkaz”. Je to na zbláznenie. Keď som sa ich kedysi pýtala na vzostup, jedna z podmienok bola “dôverovať srdcu svojmu bez výhrad”. Tak som sa rozhodla, že mu budem dôverovať. Cítim to ako anjela – no tak to bude anjel. Rozhodne aj keď je to anjel, je to z nášho vnútra – oni totiž s nami hovoria nie “zvonku”, ale z nášho vnútra. Cez každého z nás idú energie všetkých anjelov, len ich nemáme vždy aktívne (buď sme nemali také zážitky, alebo sme nemali príležitosť objaviť ich). Na kyvadlo sa zobudí vždy energia, ktorá je u nás najviac rozvinutá. (S výnimkou “prípadov” ako ja – ale to je celkom iný a, žiaľ, nie veľmi slávny príbeh. )

Pikošky vo vzťahu anjel – človek 

Toto je zasa vybrané z jedného môjho komentára Aurawiewerovi. Sú to moje skúsenosti, ktoré možno niekedy pomôžu, keď sa dostanete do sporu s anjelmi:

1. Niekedy sa na tabuľke na nejakom písmene “zaseknú”, hoci nie príliš často. Najčastejšie vtedy, keď nemáš absolútne priepustný “kanál”. (U mňa to bývalo P.)

2. Nemôžu ti vziať nič, čo ti nedali – teda veci, ktoré sa naučíš sám od seba, sú pre nich nedotknuteľné. Vedia ti vziať len to, čo máš od nich (napríklad napojenie na nich, keď ti nakalibrujú kanál na jedného z nich) – a to robia radi, keď sa príliš staviame na zadné. Nečuduj sa im – majú fantastickú trpezlivosť, ale zrovná náš typ ľudí (=rebeli) je už za ich hranicou únosnosti… Mne to raz povedal Yovmiel: “Nehnevaj sa, ale na svete je toľko rozvinutejších ľudí a my musíme ťahať nahor práve teba… A to sa ešte brániš!”

3. Nevedia, čo sa v nás deje. Až s nimi budeš v kontakte, všetko vysvetľuj. Mne to pomohlo – tie ich “lekcie” prestali byť také bolestivé.

4. Michael nemá ani polovicu tej trpezlivosti čo Gabriel! Keď sa už musíš s niekým doťahovať, tak odporúčam Gabriela – ostatní ti friško seknú po prstoch…

5. Ich “slovo” neobstojí, pretože nás nepovažujú za rovnocenné bytosti. To je, akoby si sľúbil svojmu psovi, že prídeš o päť minút – a potom prišiel o hodinu. Tebe to ani nedôjde – ale toho psa to môže bolieť.

Upozornenie

Ako som to dopísala, uvedomila som si, že sa tu štylizujem do pozície naslovovzatého “odborníka na anjelov”… a to jednoducho nie je pravda. To, čo tu popisujem, je moje vnímanie anjelov. Čo človek, to možno celkom odlišné vnímanie… Takže to berte ako pokus o vysvetlenie niektorých pozorovaní, ale nie ako písmo sväté (to by musel písať niekto iný ako ja 😦 )!