Cez Evolution E-zine mi prišlo upozornenie na video Volanie duše domov. Používa hudbu od Marcomé a sprievodný text/meditáciu.
A tu je spracovanie meditácie:
Moja duša prechádza mnohými dimenziami času a priestoru a učí sa
S radosťou a pocitom zázraku života spieva svoju jedinečnú pieseň
Ja si však pamätám len útržky z celej jej piesne
Ale v okamihoch najväčšieho ticha počujem slabé volanie
A spomienky sa začínajú vynárať
Spomienky jednoty
Túžba po úplnosti, radosti, kráse a mieri
A tak otváram doširoka okno do svojho posvätného srdca
A z diaľky počujem svoju dušu, ako mi spieva
A ako počujem jej vzdialenú pieseň, volám svoju dušu
Volám ju späť domov
Vchádzam do ticha v svojom centre… a počúvam…
Čakám na odpoveď
A radostne nasledujem prieseň na ihrisko mojej duše
Nachádzam všetky útržky… a prinášam ich späť…
A ukladám si ich do bezpečia svojho vnútra
A v tomto vzácnom priestore sa hráme
A skladáme dokopy noty našej jedinečnej priesne
Piesne spievajúcej radosť s nového zjednotenia
A hudna tečie každou bunkou môjho tela
A vyvažuje každý aspekt do posvätnej rovnováhy
A spoločne spievame našu pieseň do sveta
A svet počuje
Rozpamätávam sa
Som doma…
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
.. tancovali sme spoločne na vlnách stvorenia, oddelený a spojený zároveň, v neskutočnej vášni a láske ktoré nás naplnily, tešili sa z nepoznaného, milovali jeden druhého, nejestvovala svár, nebola bolesť, tvorili sme lásku a pomáhali dirigentom ..
.. zo vzájomnej jednoty, sme sa odtrhli.. ..
.. dívali sa do očí, zlo prestúpilo srdcia.. ..
.. budúcnosť neleží v rukách stvorenia, lež v našich srdciach..
Som doma..
😦
Páči sa miPáči sa mi
Pesimizmus? Je na to dôvod?
.. dívali sa do očí, zlo prestúpilo srdcia.. ..
Nedaj sa dostať na kolená! Nech sa deje čokoľvek, vždy po najnižšom bode to začína ísť znova do kopca. Podstata je nevzdať to skôr, ako to zasa pôjde nahor. 🙂
.. budúcnosť neleží v rukách stvorenia, lež v našich srdciach..
Vždy tam ležala. To mi pripomína úryvok piesne od Alan Parsons Project: “… the game never ends when your whole world depends on a turn of a friednly card…” ([bolestivá] hra nikdy neskončí, ak celý tvoj svet je postavený na nádeji, že ti padne dobrá karta). Nemám rada hry, kde niekto iný ovplyvňuje pravidlá. Vtedy robím to, že rozohrávam svoju vlastnú hru so svojimi vlastnými pravidlami. Niekedy dokonca s úspechom.
Páči sa miPáči sa mi
cieľom nebola jednota, ani oddelenosť, ale harmónia. Ách jaj:(
Páči sa miPáči sa mi
a nie je jednota dokonalou harmóniou ?
Páči sa miPáči sa mi
chí, je to tak ako to chceš ty 😛
Páči sa miPáči sa mi
🙂 ja to cítim tak, že to chcenie by malo byť v súlade s fungovaním Vyššieho princípu a potom je následkom harmónia 😉
Páči sa miPáči sa mi