Eprakone – ezoterika a spiritualita

Raz som v knihe od Very Birkenbihlovej čítala krásny príbeh o komunikácii.

Ide lev po stepi. Stretne zajaca. Lev sa postaví v celej svojej pýche, potrasie hrivou a zareve: “Kto je kráľ zvierat?”

Zajo sa zľakne, prihrbí a zapiští: “Predsa vy, vaša výsosť!”

Lev sa usmeje, dobrotivo zajacovi pokynie a veľkorysým gestom laby ho prepusti: “Môžeš isť…”

Potom Lev stretne gazelu. Hra sa opakuje. Lev znova zareve na vyplašené zviera a gazela mu potvrdí, že on je kráľ zvierat. A Lev znova v dobrom rozmare gazelu veľkomyseľne prepustí.

Toto iste sa zopakuje ešte niekoľkokrát: so zebrou, s byvolom, so žirafou. Všetky tieto zvieratá sa vnímajú ako slabšie alebo menšie voči nášmu Levovi a podľa toho aj odpovedajú.

Takto je Lev čoraz odvážnejší. Natrafí na nosorožca. Normálne by sa Lev nosorožcovi vyhol, ale dnes sa už vidí ako nesmierne veľký a mocný a tak naňho zareve: “Kto je kráľ zvierat?”

Normálne by nosorožec na leva ani nepozrel, ale veľký rev ho znechucuje. On chce mať ticho a navyše je mu fuk, kto sa vydáva za kráľa zvierat, kým je čo žrať… Preto odpovie: “Prirodzene ty, Lev!”

No a potom stretne Lev slona. To už sa Lev cíti najväčší na celom svete a slon je v jeho očiach malá myška. Tak sa pred neho postaví, potrasie hrivou a zareve: “Kto je kráľ zvierat?”

Ale slon vidí realitu – nejaká prízemná cica si naňho bezdôvodne otvára papuľu! Je mu jedno, kto je kráľom zvierat, ale hubu si naňho nik otvárať nebude! Tak nežne pristúpi levovi hlavu, čím ho zadupe do zeme, a odkráča niekam, kde je ticho a kľud.

Lev sa dotknuto snaží vyhrabať z bahna: “No veď aspoň spýtať sa môžem, no nie?”

Poučenie z tohto príbehu:

• Sami si robíme obraz o sebe, a to cez porovnávanie sa s inými ľuďmi. Vedome alebo podvedome zisťujeme, či je ten druhy väčší, rýchlejší, silnejší, múdrejší ako ja.
• Konáme na základe tohto obrazu o sebe samom. Keď si myslime, že máme do činenia s väčším samcom, správame sa inak, než keď si myslime, že máme do činenia s rovnocenným človekom. Dôležité je uvedomiť si, že pre základ nášho chovania si berieme našu predstavu o situácii, a nie realitu.
• Náš obraz o sebe samých nemusí zodpovedať realite.
• Ak je rozdiel medzi realitou a naším obrazom o sebe samých, trpí tým komunikácia.
• Keď trpí komunikácia, trpí tým aj náš pocit sebahodnoty.