Pre živý záujem o tému astrálnej projekcie som vyhrabala pomerne jednoduchú techniku, ako ju dosiahnuť. Je jednoduchá hlavne preto, že si nevyžaduje silnú vizualizáciu, s ktorou majú niektorí ľudia vážne problémy.
Jeden z najväčších problémov, ktorému ľudia pri astrálnej projekcii (AP) čelia, je strach. Strach z toho, že kým sú na cestách, niekto ich telu môže ublížiť. Strach z toho, že na cestách sa môžu stretnúť s niečím nepríjemným alebo nepriateľským. Strach z toho, že sa nebudú vedieť vrátiť späť do tela a zostanú uzavretí v “medzisvete”. Všetko toto sú bezpredmetné obavy. Výskumy na ľuďoch praktikujúcich astrálnu projekciu neukázali žiadne ohrozenia alebo výraznejšie ťažkosti, ktoré by sa nedali veľmi ľahko ošetriť. Astrálna projekcia nikoho neohrozí – pokiaľ ho neohrozuje denne jeho vlastné podvedomie. Preto najlepší štart do AP je “jarné upratovanie” vo vlastnej duši: uvedomenie si vlastných strachov a traumát, pretože tieto potom v AP dostávajú konkrétnu tvár a budeme ich nejako potrebovať rozpoznať.
No a teraz jednotlivé kroky Monroeovej techniky:
Krok prvý:
Schopnosť relaxovať je prvotný predpoklad pre AP alebo OOBE (out-of-body experience, zážitok mimotelového charakteru). Takže začneme tým, že si uvoľníme dokonale celé telo, ale súčasne skľudníme aj našu myseľ. Môžeme na to použiť meditáciu, progresívnu svalovú relaxáciu, hĺbkové dýchanie (pri počítaní napríklad do 100) alebo čokoľvek, čo nám zaberá.
Krok druhý:
Uvedieme sa do stavu tesne pred zaspatím (tzv. hypnagogický stav). Celkom dobrý spôsob je položiť sa na chrbát (všetci, čo spia inak, si najprv musia natrénovať spánok na chrbte), ruky položiť voľne vedľa seba a predlaktie zdvihnúť k stropu. Ako začíname zaspávať, predlaktie padne, to nás prebudí a takto to ide dokola. S troškou praxe sa naučíme dosahovať hypnahgogický stav aj bez zdvihnutého predlaktia.
Iný používaný spôsob je sústrediť sa na nejaký predmet. Keď sa nám do mysle začnú vkrádať iné obrazy, dosiahli sme hypnagogický stav. Pasívne sledujme tieto obrazy, nesnažme sa ich potláčať alebo sa nad nimi nezačnime rozčuľovať – to by nás iba zbytočne prebralo.
Krok tretí:
Prehĺbime hypnagogický stav. Začneme si vyjasňovať myseľ. Jednoducho chvíľu nerobíme nič než pozorujeme tmu pred sebou cez zavreté očné viečka. Po chvíli sa objavia svetelné vzorce – sú to len obyčajné nervové výboje a nemajú žiaden význam. Nevšímajte si ich. Keď pominú, dostali sme sa do Stavu B. Z tohto stavu sa potrebujeme dostať do ešte hlbšieho Stavu C, keď stratíme pocit vlastného tela alebo zmyslovo sprostredkovaných vnemov. Nachádzame sa vo vzduchoprázdne, kde neexistuje nič než naše myšlienky. Ale ešte stále nie sme pripravení na AP – sme pripravení dobre a výdatne si pospať (a pochrápať, keďže ležíme na chrbte 😛 ). Na AP slúži Stav D: stav hlbokého uvoľnenia (=Stav C) dosiahnutý za relatívne sviežich podmienok. Preto sa doňho najľahšie dostaneme, keď si vyvoláme Stav C ráno alebo po krátkom zdriemnutí.
Krok štvrtý:
Potrebujeme sa dostať do stavu vibrácie. Toto je najdôležitejšia časť AP – a súčasne najkomplikovanejšia. Vibrácie sa dostavujú na začiatku AP a podobajú sa na mravenčenie alebo “ihličky”. Pravdepodobne sú sprievodným javom toho, že astrálne telo sa dáva na cesty.
Aby sme tieto vibrácie vyvolali, držme sa Monroeových rád:
- Odstráňme všetky šperky alebo iné veci, ktoré sú v priamom dotyku s kožou.
- Zatemnime miestnosť, aby sme nevideli cez zavreté viečka svetlo, ale nevyvolávajme absolútnu tmu.
- Uložme sa pozdĺž severo-južnej osi s hlavou smerom k magnetickému severu.
- Uvoľnime si šatstvo, ale držme sa v trošku väčšom teple, než sme obvykle zvyknutí.
- Vylúčme absolútne všetky zvukové rušenia.
- Dostaňme sa do stavu hlbokej relaxácie.
- Vsugerujme si inštrukciu, že si budeme pamätať všetko, čo sa počas AP udeje, ak to bude výhodné pre naše blaho. Túto inštrukciu opakujeme päťkrát.
- Dýchame pootvorenými ústami.
- Pri dýchaní sa sústreďujeme na prázdnotu pred nami.
- Vyberieme si nejaký bod 20cm od našej tváre a potom zmeníme bod koncentrácie na dva metre od tváre.
- Tento bod otočíme o 90 stupňov nahor tak, že si vykreslíme imaginárnu čiaru, rovnobežnú s naším telom, nad našou hlavou. Sústredíme sa na ňu, siahneme po jej vibrácii a túto vibráciu si privedieme do tela.
Krok piaty:
Naučíme sa ovládať túto vibráciu. Mentálne si predstavujeme, ako ju vtláčame do našej hlavy, dole telom až do špičiek prstov na nohách, pričom na svojej ceste rozvibruje naše telo vo vlnách od hlavy až do nôh. Túto vlnu si musíme predstaviť a vedome ju tlačiť od hlavy do nôh a viesť ju celým telom (je to, ako keď vediete pri relaxácii a práci s čakrami kundalíní z čakry do čakry). Potrebujeme si to nacvičiť, až dokážeme tieto vlny vytvoriť “na povel”. Vtedy sme totiž pripravení opustiť telo.
Krok šiesty:
Začíname s čiastočným oddelením sa od tela. Dôležitá je myšlienková kontrola – musíme sa sústrediť na predstavu, ako opúšťame telo. Nesmieme skĺznuť od tejto predstavy, lebo inak stratíme kontrolu. Keď sa nachádzame vo vibrujúcom stave, začneme skúšať OOBE tak, že uvoľníme najprv ruku a nohu astrálneho tela. Napríklad naťahujeme ruku, až kým sa nedotkne nejakého známeho predmetu, ako napr. stena za posteľou. Pretlačme ruku cez tento predmet a vráťme ju späť tak, aby splynula s fyzickou rukou. Zmiernime vibrácie a skončíme cvičenie, až kým sa nevrátime do normálneho stavu. Teraz sme pripravení na úplné oddelenie.
Krok siedmy:
Celkom sa odpojíme od tela. Máme na to dve dobré metódy. Prvá pozostáva z toho, že sa z tela vznesieme. Urobíme to tak, že si po vstúpení do vibračného stavu predstavíme, ako sme ľahší a ľahší, aké dobré by bolo vznášať sa nahor – a sústredíme sa plne na túto predstavu, bez bočných myšlienok a rušení. Čoskoro sa naše telo oddelí.
Druhá metóda je rotačná. Vstúpime do vibračného stavu a bez toho, aby sme sa fyzicky čo len pohli, pokúsime sa obrátiť nabok. Začneme hornou polovicou tela a doslova sa “vykrútime” z fyzického tela. Takto sa dostaneme von z tela a budeme ležať vedľa neho. Pomyslime si na vznášanie sa nahor – a ono sa okamžite dostaví.











Povedz svoj názor