Minerály a drahé kamene sa zoraďujú podľa svojej tvrdosti. Keď hovorím o tvrdosti, nemám tým na mysli odolnosť proti štiepeniu, ale odolnosť proti poškrabaniu. Čím tvrdší materiál, tým ťažšie sa opracováva.
Informácie o tvrdosti sú dôležité jednak pri určovaní kameňov, ale aj pri ich nosení: ak napríklad dáme do “mocného vrecka” viacero kameňov súčasne, môže sa nám stať, že jeden poškodí druhý, ak nie sú rovnakej tvrdosti.
Nezávisle od toho, ktorú škálu použijeme, diamant sa považuje za najtvrdší známy kameň. Najčastejšie sa pri určovaní používa Mohsova škála tvrdosti, nazvaná podľa nemeckého mineralóga Friedricha Mohsa. Táto škála zaraďuje kamene do 10 stupňov tvrdosti od 1 (veľmi mäkké) po 10 (veľmi tvrdé). Diamant je na Mohsovej škále 10.
Mohsova škála nám pomôže určiť, ktoré kamene sa poškriabu. Vždy ide o kamene s rovnakou tvrdosťou, alebo tvrdší minerál poškriabe mäkší. Napríklad rubín a zafír, ktoré sú oba druhy korundu s tvrdosťou 9, sa vedia navzájom poškodiť. Takisto poškodia topás, ktorý má tvrdosť 7, ale nepoškodia diamant, ktorý má tvrdosť 10 (skôr naopak, diamant si “zgustne” na nich).
A ako vyzerá Mohsova škála?
1 mastenec, krieda
2 sadrovec
2.5 ľudský necht
3 kalcit
4 fluorit
5 apatit
5.5 obvyklý vreckový nožík (oceľová čepeľ)
6 živce (Mesačný kameň, labradorit)
7 kremeň/quartz
6.5 – 7.5 granát
7.5 beryly (smaragd, akvamarín)
8 topás (od kremeňa len malý rozdiel)
9 korund (rubín a zafír) – pri zárype asi 5x tvrdšie ako topás
10 diamant (pri zárype asi 90x tvrdší ako korund)
Čisté zlato a striebro sa tvrdosťou pohybujú okolo 2.5 – 3 (ak nemajú prímesi). Prirodzená meď, často s malým množstvom arzénu, antimónu, bizmutu, železa a striebra má tú istú tvrdosť. Platina má tvrdosť 4 – 4.5.









