Pri obvyklom ukladaní sa na spánok trvá asi hodinu, než sa beta mozgové vlny (rýchle myslenie) skľudnia cez alfa, theta až na delta (hlboký spánok). Práve vo fáze delta sa regeneruje ľudské telo i myseľ, preto sa druhá hodina spánku považuje za najdôležitejšiu (môže trvať aj viac ako hodinu). Potom sa stupňuje snívanie, v ktorom sa uvoľňujú mnohé zo zmyslových vnemov z posledných 24 hodín.

Väčšina snov sú spomienky na celý deň. Veľmi často odrážajú televízne programy, ktoré pozeráme. Ľudia totiž sedia pred televízorom v pasívnom štádiu, podobnom na ľahkú hypnózu, a dojmy, ktoré registrujú, sa musia ventilovať buď cez sny, alebo ovplyvňovaním vedomého stavu.

Pri normálnom dýchaní robíme hlboké nádychy, vzduch chvíľu držíme v pľúcach, potom vydýchneme a hneď sa znova nadýchneme. Tak zabezpečujeme mozgu stály prísun kyslíka. Keď sa namáhame, utekáme alebo lezieme po skalách, dych je rýchlejší. Keď dvíhame záťaž, dlhšie vzduch zadržiavame v pľúcach. Ak nemáme dostatočný pohyb vzduchu, začneme cítiť ospalosť.

Pri spánku to s naším dýchaním vyzerá však práve naopak. Keď počúvate spiace dieťa, zistíte, že robí krátke, ploché nádychy, rýchlo vydýchne a potom príde dlhšia prestávka pred novým nádychom. Prívod kyslíka do mozgu klesá. Bez kyslíka nemôžeme rozmýšľať, takže mozog sa skľudní a my zaspíme.

Toto sa dá využiť pre rýchle privodenie hlbokého spánku. Môžeme dýchať tak často, ako len chceme, ale ihneď vydýchnime. Počuteľne pritom vzdychnime – vyprázdnime pľúca s malým stonom. Predlžujme pauzy medzi nádychmi a dýchajme čoraz plochejšie. Mozog dostane menej kyslíka, telo sa uvoľní a privodíme si hlboký spánok.