Dnes mám čosi, o čo som sa potkla pred pár dňami. Založené do kontextu to vyzeralo nasledovne:
Včera (čo je celkom inokedy, než vaše “včera”) sa po takmer roku odrazu v mojej hlave ozval Gabriel a povedal “zomieraš”.
Na čo som so šarmom sebe vlastným pokrčila plecami a odvrkla “iste – no a?”
Tým konverzácia skončila. Nebudem s ním hovoriť. Už som hovorila dosť dlho a nikam to neviedlo; odmietam si nechať vyrábať protilátky a znova spadnúť do emocionality.
Len som si povedala “veci nemajú význam okrem toho, ktorý im dodávame my – a ja sa tejto veci rozhodujem nijaký význam nedodať“.
Tak som ho nedodala natoľko, že sa mi snívalo o smrti. 😛
Ráno som zívla, zopakovala svoju formulku a išla som sa naraňajkovať. V ignorovaní už mám čierny pás.
No a o pár hodín mi na fejsbúku hodili do feedu čosi, čo je vraj “posledný, doteraz neobjavený rozhovor Carlosa Castendu pred jeho smrťou”. Vraj nahrávka, ktorú niekto urobil alebo neurobil, channeloval alebo nechanneloval, zapísal alebo nezapísal z poznámok na webe… whatever. 😉
Tak som si to šla pozrieť, či to aspoň vzdialene bude pripomínať Carlosa, ako som ho spoznala ja.
Nepripomína. Nemá to srdce. 🙂
Ja si Carlosa pamätám ako pragmatika s výbornou schopnosťou nenápadne poukázať na niečo, z čoho sa vám odrazu v hlave rozsvietia všetky svetlá. Robením dosahovať, to bolo jeho.
Video je skôr špiritizovanie o tom, čo nemožno robením overiť. Pekné, hodnotné, ale príliš poučne preduchovnelé. (Možno sa umierajúci Carlos zmenil a odrazu začal byť poučne preduchovnelý, ale zaručene by neznel ako Eckhart Tolle šmrncnutý Abrahamom a Basharom.)
Tak, a teraz to “čosi”: pre mňa je v tom množstvo new-ageizmu a pozérstva, ale nie sú to absolútne pakoviny, takže ak nepožadujete záruku “povedal to Castaneda”, dostanete postrehy, s ktorými sa dá ďalej pracovať.
Avšak pozor – je to v angličtine:
(A moje výhrady? Bola by som čakala, že keď majú nahrávku, tak ju pustia, nie prerozprávajú – a už vonkoncom nie tak emotívne a “vemlouvavě”… Ale keď oni nevedia, čo to vlastne je, nečudujem sa. Proste som sa prepla do režimu “nakoľko kecajú?” a prišlo mi, že ani nie až tak veľmi. 🙂 )

Bashar:
Nikdy neopúšťaš Nebo. Nikdy. Si tam práve teraz, ale snívaš, že tam nie si. Nevraciaš sa späť do Neba. Nevraciaš sa späť k Duchu. Prebudíš sa a uvedomíš si, že si nikdy neodišiel.
Tak čo – neznie to celkom ako to video? 😉










Povedz svoj názor