Minulý týždeň som sa potkla o čosi, o čom som doteraz netušila – o to, že existujú tzv. afantázijci. Ľudia, ktorí nie sú schopní mentálne vizualizovať. Pri vedenej meditácii nevidia. Ak im poviete “predstav si jablko”, nevidia ho, hoci vám ho vedia opísať.

Už som sa s tým stretla v kurzoch channelingu a hlavne šamanského putovania, ktoré je postavené na vizualizácii. Keď k tomu došlo, prepínala som sa vždy do hypnomódu a ťahala som danú osobu do stavu, kedy možno nevidela, ale aspoň cítila.

Nevýhoda bola, že na to zakaždým potrebovala mňa, čo nie je vhodné, ak si chcete robiť vlastné šamanské cesty.

Zdroje sa k tomu stavajú tiež rôzne. Slovenský začína hovoriť o degenerácii a dopadoch mŕtvice a podobnom, v anglickom som našla aj zmienku, že ľudia s afantáziou majú často vyššie IQ, kým ľudia s veľmi živou fantáziou majú často nižšie IQ. Ešte stále sme si napriek tomu nezadefinovali, ako to IQ ideme vnímať, ale nuž čo už… Vyberte si, čo sa vám páči viac. Uplatnite prístup Abrahama – vyberte si to, čo sa cíti lepšie. 😛 Cieľom je cítiť sa dobre, nie mať pravdu. 😉

Moja osobná skúsenosť (aj keď ma netrafil nijaký šľak 😉 ) je, že z času na čas mi totálne vypadne vnútorné “videnie”. Najdesivejšie to bolo, keď mi odišlo v marci tohto roka. Odvtedy som prestala celkom vidieť a bol koniec s mojimi šamanskými cestami. Gabriel vtedy vravel “vydrž” a ja som sa dlho dosť a celkom netradične riadila jeho pokynom, kým som sa nenaštvala a niekedy v septembri som nezačala skúšať, ako by som šamanské putovanie dokázala znova naštartovať.

Spočiatku som nemala úspech. Ako ma začiatkom mája odpojili od komunikácie, skokovo klesla moja energia na úroveň obvyklého človeka v mojom veku a zdravotnom stave, čo je v predkremačnom veku trochu málo na to, aby ste si šamansky špacírovali alebo vôbec niečo vizualizovali. Lenže už sa mi to raz stalo v minulosti (rok 2010) a spomenula som si, že som vtedy presedlala na pocity a nechala sa viesť nimi.

Presne tak som to urobila aj teraz – sústredila som sa na pocity v tele (ľahkosť a ťažoba v zmysle “priechodný” a “nepriechodný”) a čím viac som sa sústreďovala na pocity, tým jemnejšiu škálu pocitov som dostávala. Nakoniec sa mi podarilo sa takto spojiť aj so Zíou, aj s Hini (ktoré si pocitovo poklepalo na čelo a spýtalo sa, že keď mám teraz spoľahlivejší nástroj navigácie, prečo chcem späť “videnie”, ktoré mi neumožňuje vnímať to, čo obvykle nevnímam), niekedy koncom novembra sa mi dokonca podarilo dopracovať sa aj k Ceeth. Len tá nízka energia zodpovedá za to, že moje jedenapolhodinové putovania sa scvrkli na 5 minút a dosť.

😕

Not amused, ale je to fakt a tak sa učím s ním žiť. A svoje putovania vždy začínam siahodlhým vykríkaním “dnes nevidím, dnes nevidím”, aby ostatní začali ošetrovať moju neschopnosť miesto mňa.

V poslednom čase som už na šamanských putovaniach mala kedy-tedy vizuálne záblesky. Zatiaľ ich používam len na kontrolu, či som skutočne tam, kam som sa chcela dostať, a frčím naďalej na pocitoch.

Ak tiež patríte k ľuďom, čo nevizualiujú, skúste začať používať zvyšné zmysly – sluch, hmat, pocity. Ja si niekedy cestu doslova “prehmatávam”, lebo ju poznám zo starého “videnia” a viem, čo kde možno čakať.