Včera som rozmýšľala o tomto a dnes ma fejsbúk zásobil presne vhodným citátom:

Tvoja mienka nie je nič len tvoj uhol pohľadu. Nie je nutne správna. 

Tvoj názor je produktom tvojich presvedčení, tvojho ega a tvojho vlastného sna.

Všetci vytvárame tento jed a šírime ho na iných, len aby sme sa cítili ako ten so správnym uhlom pohľadu. 

don Miguel Ruiz

Toto je doba, kedy názory a mienky nahrádzajú fakty a argumenty. Dnes sa berie za prehrešok, ak nie ste vidno a nepočuť vás. A ak nemáte fakty a potrebnú znalosť, ako sa môžete zviditeľniť?

No hlásaním svojich názorov.

Väčšina ľudí nestráca celkom kontakt s realitou a aj keď sebahlasnejšie hlásajú svoje názory, niekde na pozadí tušia, že ide len o názor… Lenže sú aj ľudia, čo začnú svoj názor považovať za slovo Božie a seba za naslovovzatého odborníka na čokoľvek, k čomu sa práve vyjadrujú.

A kričia dlhšie a hlasnejšie.

No a keďže dnešná “zviditeľňovacia” kultúra takýmto ľuďom načúva a tlieska, dostávajú svoje publikum. To publikum, ktoré najprv zaujali svojou hlasnou hlúposťou, sleduje aj ostatné ich hlasné hlúposti – a takto si postupne navyká na to, že toto je štýl, ktorý sa nosí a ktorý stojí za to kopírovať.

Nepotrebuje to mať hlavu a pätu – hlavne že je to emotívne a hlasné.

Len čo sa dostatok ľudí dostane do ťahu tejto hypnózy, posúva sa Gaussova krivka a hlasná hlúposť sa stáva novým “normálom”.

Nezabúdajte, až sa nabudúce budete utiekať k slovám niekoho iného – práve ste sa prihlásili k jeho osobnému názoru.

K jeho osobnému postoju.

A kde zostal ten váš?