Každú jednu vec, čo chceš, si praješ preto, lebo si myslíš, že len čo sa k nej dostaneš, budeš sa cítiť lepšie.

Ale ak sa necítiš naozaj dobre už na ceste k nej, tak sa k nej nedostaneš.

Potrebuješ byť spokojný s tým, čo je, kým siahaš po niečom lepšom.

Abraham

Často si stanovujeme nádherné ciele a snívame odvážne sny bez toho, aby sme tušili, čo robiť na ich dosiahnutie. Alebo, v horšom prípade,  sa obávame cesty za nimi, pretože tá cesta značí, že budeme musieť opustiť našu zónu komfortu a nezraniteľnosti.

A tak nás hrôza zo zlyhania pripravuje o zhmotnenie toho, po čom túžime.

U Kristen Howeovej som sa naučila jeden malý trik. Stanovíme si nejaký cieľ. Rozbijeme ho na menšie ciele. Potom pozrieme na ten najbližší a pýtame sa: “Dokážem ho teraz, v najbližšej dobe, bez obáv a odporu dosiahnuť?” Ak je odpoveď “áno”, ideme a dosahujeme – hneď a zaraz.

Ale niekedy pocítime z cieľa slabú nervozitu. To značí, že po ceste predpokladáme problémy – naše podvedomie pociťuje odpor. Ak sa do dosahovania dáme, stopercentne narazíme na problémy a prekážky, ktoré nás donútia cúvnuť a vzdať to.

Čo s tým?

Rozbijeme cieľ na drobnejšie, čiastkové ciele. A rozbíjame tak dlho, až každý z tých cieľov pre nás vyzerá byť príťažlivý a uskutočniteľný. 🙂

No a potom ideme a začneme dosahovať a za každú dosiahnutú drobnosť sa oslávime a odmeníme. Cesta dlhá tisíc míľ začína tam, kde práve spočíva tvoja noha. 🙂

Viac takýchto rád a trikov nájdete v knižke/kurze Ako si zhmotniť sen.