Nedávno som si čosi uvedomila o zhmotňovaní.

Mala som na mysli nový príbeh, ktorý by som mohla písať – keby to vydalo za niečo zaujímavé. Nápad by bol, len ma akosi nechytal za srdce (v poslednom čase ma za srdce chytá už len šľak), tak som si natiahla ChatGPT a išla som si vyrobiť návrh obálky, že či nejakým smerom neposunie môj pocit z nápadu.

(Neposunul, ale to je iná story.)

Tak som teda natiahla ChatGPT a začala som zadávať, čo by som na tej obálke chcela mať. Popísala som obrázok tak presne, ako som len dokázala, a počkala som, čo mi ChatGPT vyhodí.

Nakoniec namaľoval čosi takmer presne také, ako som chcela. S menšími odchýlkami, ale skoro presne podľa mojej predstavy.

Len tie oči neboli až také “bright ice blue” a “piercing”, ako som si priala.

Takže kolo druhé: Urob v tom istom obrázku oči svetlejšie belasé.

ChatGPT zašrotil a urobil. Ten istý obrázok, len oči svetlejšie belasé. Spokojnosť.

Vtedy mi napadlo: Čo keby miesto tmavého pozadia bola belasá obloha a vrcholky stromov a obláčiky? No nebolo by to pozitívnejšie?

Zadala som príkaz: V tom istom obrázku na pozadí belasé nebo, zelené vrcholky stromov a obláčiky.

Až keď som to odoslala, všimla som si, že som nepoužila oxfordskú čiarku a teda že program to možno vyhodnotí ako “zelené stromy a zelené oblaky”. Zvedavo som čakala, čo spraví.

Program bol inteligentnejší než moja zabudnutá oxfordská čiarka a urobil oblaky biele.

Nový obrázok sa mi však až tak nepáčil. Nevedela som, čím to je, až kým som si nevšimla, že sa nepatrne zmenil výraz tváre.

V tom okamihu som si uvedomila: ko-kreácia. Spolutvorenie. Ja zadávam, čo by som chcela, a program to nejako napĺňa – tak približne, s malými odchýlkami, a čaká, či s výsledkom dokážem žiť.

Nikdy nemám plnú kontrolu nad konečným výsledkom. Ak by som ju chcela mať, musím si obrázok urobiť vlastnoručne sama (čo nedokážem a preto nemôžem; keby som mohla, nesiahnem po ChatGPT).

Nejako mi to pripomenulo, ako my zhmotňujeme s pomocou Univerza.

ChatGPT je ako to naše Univerzum:

Nikdy nemáme plnú kontrolu nad konečným výsledkom. Vieme sa len rozhodnúť, či s ním vieme žiť. 🙂