Len kulisa pre vlastnú úžasnosť

Keď srdce chce, tak srdce chce – a vtedy nepozná rozum. Náš cit je však z veľkej miery odrazom nášho fokusu. Vtedy zosilnene vníma to, čo sa nám na danom človeku páči, a takmer nevníma tie menej pekné veci, alebo si ich aspoň ospravedlňuje.

To je celkom normálny stav a hovorí sa mu “zamilovanosť”. Keby ho nebolo, nebude sa ľudstvo rozmnožovať, pretože ľudia nie sú len úžasní a fantastickí, ale majú aj svoje tienisté stránky. Jednoducho ich výchova nebola rovnaká ako tá naša, a tak v niektorých situáciách reagujú spôsobom, aký nás rozčuľuje. (K tomuto dochádza, keď tá zamilovanosť opadne.)

Ale po svete behá aj jeden druh ľudí, ktorý je tak hlboko neistý svojou vlastnou hodnotou, že si ju potrebuje sústavne dokazovať. A tým, že sa neakceptuje ako plnohodnotný človek, potrebuje ju zosilnene predvádzať okoliu.

Život tohto človeka je o ňom a o ničom inom. O vlastnej úžasnosti. O schopnosti prebiť každého, kto by mu nebodaj chcel konkurovať – a pri voľbe prostriedkov tento typ nebýva ostýchavý! Treba podraziť? Podrazíme! Treba zaklamať? Zaklameme! Treba ohovoriť? Ohovoríme!

Pretože títo ľudia sú tak zameraní na potlesk prostredia, v prvom kontakte bývajú veľmi šarmantní. Vedia si získať doslova kohokoľvek. A pokiaľ zistia, že ste “dobrý človek” a máte detsky naivný prístup k svetu, ste pre nich vhodná “obeť”. Obeť, ktorú okúzlia, naviažu na seba a postupne jej zdegradujú jej vlastné sebavedomie. A len čo vás majú tak ďaleko, prestávate byť pre nich zaujímaví. Stávate sa len ihriskom, na ktorom si obvyklý šarmanťák potrebuje vybiť svoje temné vášne a tým uvoľniť časť pretlaku, čo sa v ňom nazbieral.

O zrážke s takýmto typom človeka a dopadoch na život obyčajného, nezákerného človeka je knižka Vianočné útočisko. Ak máte v živote niekoho, kto sústavne ničí vaše sebavedomie a pocit vlastnej hodnoty a cielene vytvára nesúlad medzi vami a vaším prostredím (ja mám takého suseda, takže “z prvej ruky” 😉 ), odporúčam vám knižku si prečítať!