Drobné neúspechy

Neúspechy sú vždy bolestivé. Dávajú nám pocit zlyhania a bezmocnosti, vlastnej malosti. Niečo sme chceli a nedokázali sme to dosiahnuť.

Niet sa čo čudovať, že nás vnútorne ničia. To by bolo normálne – poničia, spamätáme sa a ideme ďalej.

Problém je v tom, ako spoločnosť s neúspechmi narába. Tie veľké toleruje a dáva nám výsadu “oddýchnuť” si od nich a “spamätať” sa. Tie malé akoby nebrala na vedomie a ak nás rozhodia, odrazu sme “slabosi” a “babráci”, čo nemajú svoj život pod kontrolou.

Lenže z pohľadu ľudskej psychiky je neúspech ako neúspech – ten malý rovnako ako ten veľký. Ale pretože tie malé okolie neberie na vedomie, ideme a tvárime sa, ako keby neboleli… Lenže bolia a postupom času sa na seba nabaľujú, až bolesť mnohých malých sklamaní prevýši tú z veľkých sklamaní – a keďže nemáme šancu sa z nich “spamätať”, zníži tým našu predstavu o tom, koľko sme hodní, na čo si ešte môžeme trúfať a o čom ešte smieme snívať… a zahrabe nás zaživa.

Takíto sú aj niektorí hrdinovia v knižke Vianočné útočisko: