Spomienky a ich sila

Často žijeme v spomienkach. Ale spomienky nie sú verný odraz minulosti – sú účelovo skreslené podľa toho, ako sme sa vtedy cítili.

Spomienky sú len náš postoj k tomu, čo sa udialo.

Niektoré spomienky vznikli v okamihu šoku – a tak ich vnímame ako bolestivé a nepríjemné, možno desivé. Keď si na ne spomenieme, naše vnútro sa stiahne v kŕči a obmedzí prietok energie naším systémom.

Iné spomienky si pamätáme ako krásne, radostné a príjemné. Vieme sa v nich vybahniť a prietok energie naším systémom sa rozšíri.

Takto treba spomienky používať – rozširovať alebo zužovať prietok energie situácie naším systémom. Ale nesmieme ich brať ako “tak to bolo”, pretože ak ich preskúmame v súvislostiach, často tie najpríjemnejšie spomienky nasledovali po veľkých šokoch… preto ich dnes vnímame ako také príjemné.

A tie zdanlivo desivé a zlé spomienky, keby sme ich rozobrali na drobné, by boli často len fakty, ktoré nás zastihli nepripravených.