“Nevkladaj do slov veci, ktorým nechceš dodávať váhu v svojom živote.

Pretože hovoriť o nich udržiava ich váhu v tvojom živote.”

Abraham

Sme zvyknutí sťažovať sa. Sme zvyknutí nariekať. Cez naše drobné príkoria sa udržiavame v kontakte a súzvuku s inými.

Sú k nám milší, lebo trpíme.

Necítia sa nami takí ohrození, pretože aj nám niečo je; ani my to nemáme “dobré”.

Lenže… čím viac si ťažkáme, tým viac sa príkoria stávajú súčasťou nášho “normálu”!

Začínajú definovať, kto v našom príbehu sme.

Nenadarmo sa hovorí “opakovanie matka múdrosti”. Opakujme často nejaký postreh – a stane sa pre nás pravdou.

Znižujme často svoju vibráciu nariekaním – a zmeníme ju na svoje nové vibračné vyladenie.

Lebo toto “ťažkanie si” robievame aj smerom sami k sebe – vzdychneme si, akí sme babráci. Zanadávame, ako nám všetko padá z ruky. Pozrieme okolo seba a konštatujeme, že sme obklopení idiotmi.

A všetko toto znižuje našu vibráciu a kotví nás to v nej.

A potom si jedného dňa povieme, že si ideme zhmotniť nádherný, úžasný a pohodový život plný hojnosti… Ale ako na to, keď žijeme v svete, kde sme babráci, ktorým všetko padá z ruky, nič nedokážu, sú obklopení idiotmi a nikto nestojí o ich mienku?

Aby ste pritiahli “dobré”, potrebujete vibrovať na úrovni “dobré”.

A je fajn, ak si ju umelo neznižujete tým, že zaujímate negatívne postoje ku všetkému vrátane vás… O dostatok negativity sa vám postará život sám; vy sa starajte o to, aby na vás nemala dopad.

A znova moje obľúbené: “Každá situácia má len ten význam, aký sa jej rozhodnem prisúdiť. A tejto situácii sa rozhodujem nijaký význam neprisudzovať. Situácia, prišla si, si tu a potom odídeš. Tak dovidenia; nezaujímaš ma.” (Alebo v mojej osobnej verzii: “s*riem na teba” 😛 .)