Jediná stabilita, ktorú mám

Ak bol váš život vystavený veľkým otrasom alebo častým malým otrasom, stratili ste pravdepodobne pocit bezpečia, pocit “pevného bodu”. Lenže človek potrebuje nejaký pevný bod, ak sa nemá zblázniť… a tak si ho do života vybuduje.

Máme rôzne skúsenosti a potreby a tak aj naše “pevné body” budú vyzerať rôzne. Keď sa svet správa nepredvídateľne, pokúsime sa ho “donútiť” k istej predvídateľnosti – napríklad tým, že začneme plánovať, vytvárať scenáre, ošetrovať možnosti a pripravovať sa na katastrofy. Vnútorne nám to dáva pocit istoty, že už vieme, čo urobíme, ak nastane to-a-hento.

Z vibračného hľadiska však tým len fixujeme a posilňujeme pocit nepredvídateľnosti a straty kontroly.

To isté robievame aj v medziľudských vzťahoch. Zažili sme vzťahový otras alebo dlhodobú nespokojnosť? Čo urobíme? Najčastejšie sa začneme obzerať po lepšom partnerovi a snažíme sa ho “donútiť”, aby zaplnil dieru na našej duši.

Riešenie je práve opačné – potrebuje začínať v našom vnútri. Ak sa cítim bezmocná a večne vykoľajovaná, nezačnem nútiť svet, aby s tým prestal, ale sa naučím cítiť isto aj v nečakaných situáciách. Ako? Tak, že ich začnem vyhľadávať. Ak sa výkyvov bojím, potrebujem svojmu nervovému systému ukázať, že to v nich dávam a nemám sa čoho báť.

Tak isto v partnerstve. Ak ma ty, partner, nenapĺňaš, ak si ma sklamal alebo podrazil, nezačnem hľadať nikoho “lepšieho”, ale sa pozriem, čo na mojich presvedčeniach umožnilo, že taký človek ako ty sa vôbec mohol rozťahovať v mojom živote. A potom svoje presvedčenia patrične upravím.

Spravím zo seba človeka, pre ktorého tie desivé situácie prestali mať význam.