Práve sa zapodievam myšlienkou ďalšieho príbehu. Príbeh samotný mám, hlavná dejová línia je vyslovene z vlastnej hlavy, ale narazila som na moje dosť výrazné obmedzenie – ja si proste neviem predstaviť, prečo by sa ľudia k sebe mali správať ako psi.

Teraz by som do príbehu na dokreslenie ťaživej atmosféry potrebovala úplne nepodstatnú bočnú zápletku, kde sa v bohatej podnikateľskej domácnosti rozpútava boj medzi osobnou asistentkou a kuchárkou. A ja tam bezradne stojím a pýtam sa: Prečo by to malo vyštartovať? Ako by to malo vyzerať?

Mohla som to vziať do snívania a riešiť tam, ale pravdu povediac, nechcelo sa mi o ľudských podrazoch ešte aj snívať… Vtedy som si spomenula na umelú inteligenciu, ktorej som dosť veľkým vášnivým a mnohoslovným 😉 kritikom. Tak som šla na ChatGPT a spýtala som sa, ako by osobná asistentka mohla mobovať kuchárku.

ChatGPT ma okamžite poučil, že to je neetické a nelegálne (zabudla som napísať, že je to pre zápletku knihy). Našťastie potom vyhodil zoznam možných ťahov – a nie celkom útly! Zopár nápadov som tam našla.

Lenže potom ďalšia otázka – prečo by to mal vôbec niekto robiť? Tak späť na ChatGPT a spýtala som sa. Tentokrát zistil, že to nebude “reálne”, tak ma už neupratoval, ale vyhodil nejaké dôvody, ktoré viac-menej len potvrdili to, čo som si sama predstavovala.

Potom prebehla ešte jedna upresňovacia fáza, tá mi pomohla celé to zúžiť na jediný dôvod. Výsledky som si okamžite nakopírovala do osnovy.

🙂 Čiže takto rýchlo padajú naše zásady – a navyše sa (poniektorí) za to vôbec necítime previnilo! 😀

Ale ak máte vlastné skúsenosti s podobnou situáciou (napr. z práce) a podelíte sa o ne, tak veru nepoužijem nápady ChatGPT a budem radšej pracovať s tým, čo reálne bolo. 🙂