Ľudia za hranicou “obvyklosti”

Nasledovné som našla na webe a mám k tomu zopár vlastných postrehov:

Podľa psychológov existujú štyri typy inteligencie:
1) (IQ)
2) (EQ)
3) (SQ)
4) (AQ)

1. Inteligenčný kvocient (IQ)
Toto je miera vašej úrovne porozumenia. IQ potrebujete na riešenie matematiky, zapamätanie si vecí a zapamätanie lekcií.

2. Emočný kvocient (EQ)
To je miera vašej schopnosti udržať mier s ostatnými, udržať si čas, byť zodpovedný, byť úprimný, rešpektovať hranice, byť skromný, čestný a ohľaduplný.

3. Sociálny kvocient (SQ)
Toto je miera vašej schopnosti vybudovať si sieť priateľov a udržiavať ju po dlhú dobu.
Ľudia, ktorí majú vyššiu EQ a SQ, majú tendenciu ísť v živote ďalej ako ľudia s vysokým IQ, ale nízkym EQ a SQ. Väčšina škôl ťaží zo zlepšenia IQ, zatiaľ čo EQ a SQ sú znížené.
Muž s vysokým IQ môže skončiť najatý mužom s vysokým EQ a SQ, aj keď má priemerné IQ.
Váš EQ reprezentuje vašu postavu, zatiaľ čo vaša SQ reprezentuje vašu charizmu. Vypestujte si návyky, ktoré zlepšia tieto tri Q, najmä vaše EQ a SQ.

Teraz existuje štvrtá, nová paradigma:

4. Kvocient odolnosti (AQ)
Miera vašej schopnosti prejsť ťažkým životným obdobím a dostať sa z neho bez toho, aby ste stratili zdravý rozum.
Keď čelia nepriazni osudu, AQ rozhodne, kto sa vzdá, kto opustí svoju rodinu a kto zváži samovraždu.

Rodičia, vystavte svoje deti aj iným oblastiam života ako akademickým. Mal by mať rád fyzickú prácu (nikdy nepoužívajte prácu ako formu trestu), šport a umenie.

Rozvíjajte svoje IQ a tiež ich EQ, SQ a AQ. Mali by sa z nich stať mnohotvárne ľudské bytosti schopné robiť veci nezávisle od svojich rodičov.

***

Kto ma poznáte, viete, že tieto chlievikovania veľmi nemusím, pretože popis na papieri (a chlieviky) sú len 2D verzia 3D reality a tak odrážajú len niektoré aspekty z nej, kým iné zanedbávajú… Ale na druhej strane, dajú sa testovať a dajú sa podľa toho posudzovať ľudia (čo je istý prejav moci nad nimi, takže tu máte zdôvodnenie, prečo to stále robíme 😛 ).

Napríklad ja. V prvej triede ZDŠ sme robili “talentové skúšky” na nemčinu, ktorá sa na škole vyučovala od druhej triedy. Zúfalo som prepadla. Otca to najedovalo a vybavil mi, že ma do nemčinárskej triedy predsa len vzali. Od prvého dňa som patrila medzi “troch najlepších”. Pred odchodom zo ZDŠ nám robili inteligenčné testy. Moje najvyššie oficiálne namerané IQ je 74. Vrelo mi odporúčali ísť na učňovku a vykonávať nejakú nenáročnú manuálnu prácu, napr. hajzelpucerstvo; miesto toho som šla na gymnázium. Na konci gymnázia nové testy – a ukázalo sa, že som príliš sprostá na štúdium na VŠ. Kam som šla? No, kam? Na VŠ. Dnes mám VŠ a doktorát a ešte dve nadstavby (z toho jednu nedokončenú, pretože mi zrušili socialistický spôsob života, ktorý som s takým obetavým nasadením skúmala 😉 ).

Potom prišli osobnostné testy. Prejavila som sa ako nekonečný individualista neschopný tímovej práce. V reáli sme s kamarátom (rovnaký individualista ako ja) vytvorili miniverziu tímu – tandem, fungovali sme tak 30 rokov a zozbierali sme dokopy jeden úžasne výkonný a úspešný tím individualistov. 🙂

Dlhej reči krátky význam – zaradenia sú obvykle zamerané na “priemerného” človeka. Ak ste ne-priemerní, vypadávate z nich. Hovorí sa tomu “okraj Gaussovej krivky”, ktorá ma tvar zvona a testy platia pre “zvon”, ale nie jeho “okraje” – tam zlyhávajú.

Zasa malé rozprávanie: bola som zvedavá, tak som si robila na webe inteligenčný test. (V tom som, mimochodom, nahrala 122 bodov – asi som niekde podvádzala 😛 ). Bol tam jeden príklad: idete z mesta A do mesta B 20 km. V meste B odbočíte do mesta C a idete 12 km. Ako ďaleko je vzdialené mesto A od mesta C?

Normálne to vyrieši každý školáčik. Ja nie; ja sa s matikou nekamarátim. Tak som vytiahla pravítko a začala som kresliť. Mesto A – mesto B… odbočka na C… Počkať! A pod akým uhlom odbočuje tá cesta? Pretože od uhla odbočky závisí, ako vzdialené bude mesto C od mesta A!

Ups. Tvorca testu so štandardnou inteligenciou, práve si narazil na neštandardnú inteligenciu. 🙂 Okraj gaussovky.

A ja, ako som ten test robila, som si uvedomila jedno: Dali prvú úlohu. Zisťovala som, či na ňu budem mať. Na druhej a tretej som si to ešte overovala – ale štvrtú až sedemnástu podobnú som už odflákla a tipovala som si odpovede podľa toho “čo som už dávno nezaškrtla?” Proste ma to nebavilo a šla som si riešiť iné veci. Výpoveď o mojej zníženej inteligencii je výpoveď o mojej neochote venovať sa veciam, čo ma nezaujímajú.

Inteligenčný test skúmal predovšetkým fokus (“zicflajš”) a až potom inteligenciu.

Takže aj pri tom hornom rozdelení a opise jednotlivých “inteligencií” nezabúdajte, že existujú aj okraje zvona. A tak vysoko inteligentný človek dokáže nafejkovať emočnú a sociálnu stránku, ako to obvykle robievajú narcisi a sociopati.

🙂 Okraje zvona. Ľudia za hranicou “obvyklosti”.

Ja si napríklad inteligenciu definujem tak, ako ma to naučil môj otec – ako schopnosť organizmu prispôsobiť sa zmeneným podmienkam. Do toho patrí aj tá emocionalita, aj tá sociabilita, aj tá adverzia. Vypadáva z toho jedno: ochota. Môžem byť sebaschopnejšia prispôsobiť sa zmeneným podmienkam, ale keď raz nie som ochotná… a to ja často nebývam. 😛

Povedz svoj názor