V jednej zo spisovateľských skupín, kde som zamontovaná, ktosi položil veľmi “konkrétnu” otázku:

“Ako pristupujete k procesu úpravy a publikovania?”

Len čo som to čítala, roztiahlo mi tvár v úsmeve a povedala som si: “Extrémne opatrne.”

(Nenapísala som to, pretože som si nevedela narýchlo spomenúť, ako sa povie “opatrne” po anglicky. 😛 Dalo by sa povedať, že opatrnosť nie je moja silná stránka. 😉 )

Potom som šla pozrieť, ako na to zareagovali iní spisovatelia.

Našli sa takí, čo to vzali doslovne a popísali svoju vlastnú rutinu, ale prevažovali reakcie typu:

• s vnútorným trasom na hranici hysterického záchvatu, nasledovaným samovražednými sklonmi
• opatrne a tíško, aby som nevydesil manuskript
• štuchám do toho palicou
• priplížim sa k tomu a využijem moment prekvapenia

a moje najobľúbenejšie:

• v spodkách, s mačetou v jednej a fľaškou ginu v druhej ruke.

😆

Poučenie? Keď sa niečo pýtate ľudí s dobre rozvinutou predstavivosťou, dajte si pozor, aby vaše otázky boli čo najšpecifickejšie… pretože inak sa dozviete. 🙂