V jednej zo spisovateľských skupín, kde som zamontovaná, ktosi položil veľmi “konkrétnu” otázku:
“Ako pristupujete k procesu úpravy a publikovania?”
Len čo som to čítala, roztiahlo mi tvár v úsmeve a povedala som si: “Extrémne opatrne.”
(Nenapísala som to, pretože som si nevedela narýchlo spomenúť, ako sa povie “opatrne” po anglicky. 😛 Dalo by sa povedať, že opatrnosť nie je moja silná stránka. 😉 )
Potom som šla pozrieť, ako na to zareagovali iní spisovatelia.
Našli sa takí, čo to vzali doslovne a popísali svoju vlastnú rutinu, ale prevažovali reakcie typu:
- s vnútorným trasom na hranici hysterického záchvatu, nasledovaným samovražednými sklonmi
- opatrne a tíško, aby som nevydesil manuskript
- štuchám do toho palicou
- priplížim sa k tomu a využijem moment prekvapenia
a moje najobľúbenejšie:
- v spodkách, s mačetou v jednej a fľaškou ginu v druhej ruke.
😆
Poučenie? Keď sa niečo pýtate ľudí s dobre rozvinutou predstavivosťou, dajte si pozor, aby vaše otázky boli čo najšpecifickejšie… pretože inak sa dozviete. 🙂
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor