Niekedy, keď starý cyklus dobehne do konca, zotrvávame ešte stále v tom starom a utápame sa v spomienkach a sebaľútosti. Aj keď to staré možno nebolo najlepšie – ale dôverne sme to poznali a vedeli sme si predstaviť, ako sa situácie vyvinú a čo v nich urobíme… Dávalo nám to pocit bezpečia a kontroly.

Nové situácie a nové podmienky v nás vzbudzujú jednak nadšenie a nádej, ale súčasne aj obavu. Dáme to? Budeme mať na to, aby sme si uhrali svoje? Alebo je to len dočasne dobre vyzerajúca situácia, ktorá sa pokazí, len čo na ňu pristúpime?

Je to ľudské a patrí to k veci – ale nepatrí to do správania úspešných. A ak sa chceme pohnúť vpred, budeme sa musieť zachovať ako úspešní ľudia – prijať výzvu, vystúpiť z rámca obvyklých názorov a reakcií, rozhýbať sa a meniť svoj fokus z dočasného – a možno nepríjemného – na dlhodobé, o to želateľnejšie. Ak toto dokážeme, štartujeme v sebe generátor motivácie a výdrže, ktorý nás donesie k brehom, o akých dnes ani netušíme. Budú úžasné? Nuž, nie vždy… ale budú lepšie ako tá istá rutina deň po dni až do konca našich dní. 🙂

Najbližšie obdobie je obdobie umožnenia. Dajme si dovolenie pustiť sa zabehaných zvyklostí a vykročiť do nového sveta bez predsudkov a obáv. Vždy, keď ideme do neznámeho, je vysoké riziko, že to na prvýkrát nezvládneme – alebo aspoň nie tak elegantne, ako by sme sa radi videli.

A viete, čo? Je to jedno. Tento život sa nehodnotí známkou za umelecký dojem, ale známkou za to, aké veľké boli vaše sny a na čo ste si trúfli. 🙂

Nebojme sa výziev. Keby sme na ne nemali, tak si ich ani nevšimneme.