Niekedy sa v našom živote udeje niečo, čo nás vyhodí z koľaje. Niekto nás zradí, nejaká nádej nevyjde, niečo sa celkom nečakane pokazí alebo len my celkom hlúpo zlyháme. Dôležité je nie to, čo sa stalo, ale ako na to zareagujeme. Obvykle sa nás to dotkne a stiahneme sa. Niekedy nás to možno poničí natoľko, že si druhýkrát netrúfneme. Je to daň, ktorú platíme za to, že sme cítiace ľudské bytosti.

Ak sa nám to v minulosti prihodilo a my sme sa stiahli do svojej bezpečnej “ulity”, teraz nastáva čas zmeniť to. Nenásilne, postupne, s láskou k sebe a iným ľuďom. Ak sme stratili dôveru v iných, skúsme im dodať nádej v chvíľkach, kedy to potrebujú. Pomôžme im, aj keď sa sami cítime malí a bezvýznamní. Ale robme to celkom bez očakávaní. Očakávania možno sklamať – a to by len prehĺbilo naše poranenie. Miesto toho robme pre iných to, čo vieme urobiť, pretože to v tom okamihu robíme sami pre seba – pre svoj lepší pocit z vlastného života. Pre preklenutie sklamania, čo sme zažili. A ak by to hneď aj znamenalo, že inému pomôžeme naplniť sen, ktorý sa nepodarilo naplniť nám, má to pre nás pozitívny dopad – zisťujeme, že ten sen naplniť ide a nabudúce môže byť rad na nás. 🙂

Drobné skutky pre iných bez prejavovania vlastnej nadradenosti, bez očakávania vďaky či bez poučovania, ako to robiť inak a lepšie, zdvíhajú našu vibráciu. A z vyššej vibrácie dokážeme dosiahnuť veci, ktoré by nám v našej ukrivdenosti zostávali nedostupné. Len najprv potrebujeme pustiť k vode naše uľpievanie na vďačnosti, uznaní, zviditeľnení či pochvale. Potrebujeme popretŕhať reťaze, čo nás dnes spútavajú a držia v zlom pocite zo života. Tentokrát má prednosť niekto iný – a my mu ju umožníme. 🙂

P.S.: Umožnenie je základná vibrácia tohto Univerza. Ak sa naladíme na ňu, naladili sme sa na všetko… 🙂