Presvedčenia sú príbehy a zdôvodnenia pre to, že sa náš život vyvíja určitým spôsobom. Obvykle vznikajú výchovou – postupne a po dlhú dobu, a menia sa buď rovnako postupne, alebo sa menia skokovo následkom nejakej dramatickej udalosti.

No a niekedy pracujú naše presvedčenia proti nám a vyrábajú nám tzv. samonastolené obmedzenia, ktoré nám neumožňujú o niektorých veciach snívať, alebo sa do nich pustiť. Tieto vznikajú tak,  že zažijeme nejakú zlú situáciu alebo zlyhanie, veľmi si ho pripustíme, zovšeobecníme ho a premeníme naše „poučenie“ na životné pravidlo.

Psychológia to nazýva „naučená bezmocnosť“ – presvedčenie, že čokoľvek urobíme, nijako nezmení situáciu určitého typu.

Mysliteľ a dokazovateľ

Tu potrebujeme trochu zateoretizovať a naučiť sa mentálny model, ktorý nám úžasne pomôže. Volá sa „mysliteľ a dokazovateľ“ a prišiel s ním Leonard Orr, ktorý usúdil, že v každom z nás sú dve pozície. Jedna je mysliteľ, ktorý zhruba zodpovedá našej vedomej mysli a prichádza s nápadmi a generuje možnosti.

Druhá pozícia je dokazovateľ, ktorý zhruba zodpovedá našej podvedomej mysli a jeho jedinou úlohou je zozbierať dôkazy pre to, čo si mysliteľ pomyslel.

A tak Robert Anton Wilson naformuloval „Orrov zákon“, ktorý hovorí:

Čokoľvek si mysliteľ pomyslí, to dokazovateľ doloží.

Orrov zákon znamená jedno: že väčšina z nás sa snaží napasovať realitu na nejakú predstavu, ktorú v hlave máme (viac o tejto mape reality nájdete tu). Robíme to tak, že sa fokusujeme na všetko, čo dokladá, že naše predpoklady sú pravdivé. Tým posilňujeme svoje predsudky a predpoklady  a z vnímania odfiltrujeme všetko, čo im nezodpovedá.

To značí, že len čo máme nejakú myšlienku, ktorá upúta našu pozornosť alebo predstavivosť, tá druhá časť z nás ide okamžite pre ňu zhľadúvať každý dôkaz, ktorý by ju podporil – a tie zvyšné si nevšíma. A pretože sústavne interpretujeme svoje zážitky podľa svojej mentálnej mapy, čoskoro sa naša mentálna mapa stane naším jediným teritóriom. A čím emotívnejšie sú naše zážitky, o to rýchlejšie si ich zovšeobecníme na pravidlá, podľa ktorých potom žijeme v určitom „tuneli reality“.

V reáli to vyzerá tak, že keď si niekam založíte kľúče, nie je rozumné hovoriť si „neviem nájsť svoje kľúče“, pretože váš vnútorný dokazovateľ vám ochotne doloží, ako ich naozaj neviete nájsť.

Oveľa rozumnejšie je začať si hovoriť „viem nájsť svoje kľúče“ a prenechať na dokazovateľa, nech si odvedie svoju robotu. 🙂

Cvičenie 23: Zmena „tunela reality“

1. Presvedčte sami seba (ak o tom ešte presvedčení nie ste), že ste škaredí, neatraktívni a nezáživní. Z tohto „tunela reality“ potom hovorte so zopár ľuďmi. Sledujte, ako sa k vám budú správať.
2. Presvedčte sami seba (ak o tom ešte presvedčení nie ste), že ste pekní, neodolateľní a vtipní. Z tohto „tunela reality“ potom hovorte so zopár ľuďmi. Sledujte, ako sa k vám budú správať.
3. Potom sa vráťte do svojho obvyklého „tunela reality“. Ako sa vnímate, keď ste v ňom? Ešte stále vám vaše vnímanie prichodí ako úplne objektívne, alebo už začínate rozoznávať, koľko z toho je váš softvér (informácie, skúsenosti) a hardvér (mozog), ktoré zbiehajú programy (predpojatosti, naučené spôsoby reagovania)? Ste operátor systému, alebo beží váš systém na autopilotovi?

(Cvičenie podľa Roberta Antona Wilsona.)

Dňa 12. 11. 2023 začína nový kurz Ako si zhmotniť sen. Kurz prebieha on-line a trvá päť týždňov, takže skončí ešte pred Vianocami. Pokiaľ vás téma zhmotňovania zaujíma a chcete svoje zhmotňovanie dostať na novú úroveň, prihláste sa! Cenu si môžete zvoliť podľa svojich aktuálnych možností a dôvery vo mňa. 😉

Súčasťou kurzu je aj knižka Ako si zhmotniť sen a prístup k starším (zo záznamu) aj budúcim zhmotňovacím bootcampom.

Prihláška do kurzu Ako si zhmotniť sen od 12. 11. 2023: