Keď dlhšiu dobu ideme za niečím určitým alebo túžime po niečom určitom, robí to zázrak s naším vnímaním. Ako keby na svete prestalo existovať všetko ostatné a bolo už len to jedno… Na jednej strane nám to dáva silu vydržať, na druhej strane to má aj nepríjemný dopad – sústreďujeme sa na presnú predstavu toho, ako sa naša túžba naplní, a zostávame slepí voči všetkým ostatným možnostiam naplnenia. Pravda je totiž jedna – uvidíme to, čo hľadáme.

Preto je dôležité prestať sa sústreďovať na konkrétnu podobu našej túžby a sústrediť sa viac na pocit, ktorý nám jej naplnenie dá. S takto nastavenou optikou sa nebudeme musieť toľko snažiť, nebudeme musieť toľko tlačiť na pílu… ale jedno budeme musieť – budeme sa musieť vyzbrojiť trpezlivosťou. Nie preto, že by sa náš pocit nemohol naplniť hneď a zaraz – ale nenaplní sa okamžite v tej intenzite, ktorú si od neho sľubujeme. Nemôže sa v nej naplniť; najprv si potrebujeme preň vytvoriť patričný “senzor”, a ten sa vytvára opakovaným vnímaním.

A tak pred nami leží obdobie cieleného vyhľadávania malých náznakov, že sa nám túžba začína napĺňať. Hľadáme nepatrné odtienky pocitu, ktorý chceme cítiť. Už len tým, že im venujeme pozornosť, že ich vyhľadávame, začíname Univerzu signalizovať, o čo presne nám ide. A keď nejaký záchvev podobného pocitu objavíme, tešme sa z neho a oslavujme ho. Tým Univerzu ukazujeme, nakoľko dôležitý pre nás tento pocit je. 🙂

A všímajte si – ak začnete oslavovať drobné záchvevy tohto pocitu, začnú sa objavovať čoraz častejšie a budú postupne silnieť, až sa jedného dňa zastavíte a poviete si “páni, ja už som v cieli!” No a najlepšie na tom bude, že cesta do cieľa nebude namáhavá ani plná príkorí, ale radostná a plná malých zážitkov úspechu, spokojnosti a šťastia. A o to predsa ide – aby sme s čo najmenšou námahou dosiahli pre seba čo najlepšie podmienky.

Aby sme zhmotňovali ako profíci. 🙂