Z channelingu s Gabrielom z 29. 8. 2023:

Chcem hovoriť o nožniciach.

Nožnice… To kvôli čomu?

Pretože si zostrihala svoje vrcholy a teraz sa čuduješ, že nevieš, čo cítiš a či vôbec ešte cítiš.

Okej. To má byť teraz vychovávanie alebo návod?

🙂 Vychovávanie doteraz ani raz nezabralo. Návod.

🙂 Návod na čo?

Ako znova začať cítiť. Vieš, že si príliš uzavretá. V posledných dňoch si sa odpájala – a slúži ti k cti, že si nepretrhávala putá, len si povedala, že nechceš komunikovať. Ale už v noci som ti hovoril, že tým len odďaľuješ… Miesto toho, aby sme napredovali rýchlo, napredujeme pomaly, hoci jediný, kto spomaľuje, si ty.

(dotknuté zalapanie po vzduchu a úmysel začať vyjadrovať svoje rozhorčenie)

Počkaj. Teraz hovorím ja. Nejdem ťa kritizovať. Potrebujem len, aby si si uvedomila, že keď ti poviem, že treba znova stáť žam žung, tak ho skutočne začneš stáť… Nie že budeš premýšľať o tom, ako ho budeš stáť! Začni. Teraz si v etape, kedy si sa uzavrela natoľko, že už k tebe prenikajú len negatívne momenty – a tie ťa uzatvárajú ešte viac. Je to zostupná špirála. Nestačí si pripomínať, ako dobre ti je, keď to označuješ slovom „spokojná“… Spokojnosť je východisko, ale nie cieľ! Cieľ je absolútne nadšenie, tok, kedy sa rozpustíš v svojom živote. Kedy sa ti život prestáva diať a stávaš sa svojím životom. A to nedosiahneš tým, že spokojnosť vyhlásiš za svoju posvätnú kravu a nenarušíš za nič na svete. Aby vznikali veľké radosti, potrebuješ sa vychýliť do nespokojnosti! /…/ Tak sa obávaš hocijakej zmeny, že „zmena k lepšiemu“ celkom vypadla z tvojho duševného obzoru. To je niečo, s čím nerátaš. Tak teraz začni.

To je priekak. Ty mi hovoríš, že sa niečo zmení k lepšiemu, a ja už pri slove „zmení“ chytám zimomriavky a nechcem. Bránim sa.

🙂 A preto hovoríme. Chcel som, aby si snívala určitý príbeh. To ťa vydesilo natoľko, že si začala snívať celkom iný príbeh – taký, ktorý neumožňuje zázraky. Umožňuje len obvyklé vývoje. Ale ak sa má stať zázrak, potrebuje mať priestor, v ktorom sa môže stať. Duševný priestor. Fantáziu. Rozumieš mi? Ak ty nezačneš snívať, tak v sebe nevytvoríš ten priestor, v ktorom by sa zázrak mohol rozťahovať. Momentálne v sebe priestor pre zázrak nemáš. A možno tvoje terajšie snívanie ti pomáha vyjasniť si nejaké vlastné limity a trochu ich posúvať, ale nijako nemení tvoju vnútornú topografiu. Nikde niet miestočka pre zázrak. Kde sa má usídliť nová energia, keď pre ňu niet miesta? Minule si registrovala citát o tom, že Univerzum muselo urobiť niečo, aby ťa rozkývalo. Tomu sa snažím predísť. Snívaj sama od seba, než budeme musieť urobiť zásah, ktorý ťa rozhýbe. Ten zásah by bola zmena a ty zmeny nemáš rada. Tak vyrob zmenu sama v sebe, zo svojho vlastného rozhodnutia a vôle – uvoľni trochu miesta pre zázrak. Nepotrebuješ nič pustiť k vode; potrebuješ len začať pripúšťať, že tvoj rozum nedokáže postihnúť všetky možné vývoje. A to dosiahneš jedine tým, že si vyberieš nejaký „nemožný“ vývoj a začneš ho snívať. A len čo dosnívaš, zvolíš si nový „nemožný“ vývoj a snívaš ten. Je úplne jedno, čo si zvolíš na snívanie – potrebuješ len otriasť svojou vnútornou hranicou „nemožné“. Tým sa tvoje „nemožné“ scvrkne a vytvára sa automaticky priestor pre zázraky.

Počuj, ako som opravovala preklepy – čo to má spoločné s nožnicami?

🙂 Nožnice majú viacero vlastností, ktoré sa dajú využiť. Tak po prvé režú. To si použila, aby si zmiernila svoje emocionálne výkyvy. Orezala si bolesti a tým si automaticky orezala aj ich protikus – radosť. Ale nožnice vedia urobiť aj niečo iné – vedia sa roztiahnuť. A potom dokážu spojiť dve veci, ktoré sú na prvý pohľad zdanlivo oddelené a nedosažiteľné. A tretia vec je, že ak ich roztiahneš, vznikne „údolie“ – oblasť nového priestoru, ktorý tu predtým nebol. Priestoru, do ktorého dokáže vniknúť niečo, čo tu doteraz nebolo. Nožnice sú tvoj základný pracovný nástroj. Ale bolo by dobré, keby si používala všetky ich možnosti, nie len tú jednu.

Nožnicami sa dá aj zaklať človeka.

🙂 Alebo pichnúť do vlastnej ruky.

A to mi pomôže ako?

🙂 Úmysel… Pracuješ s energiou. Energia tečie, ale nerobí predpoklady o tom, čo ty chceš alebo nechceš. Otvor nožnice, spoj nezlúčiteľné a nezamýšľaj sa nad vraždeniami. 🙂

Dostávam chuť rozstrihať niečo na kúsky.

Vidíš… Ďalšie použitie. Rozstriháš na kúsky, vyselektuješ tie, čo sa ti hodia, a poskladáš z nich nový obraz. 🙂

To je humor… Ja nimi otváram denne mačacie kapsičky.

🙂 Otváraš dary lásky pre svoje blízke bytosti. To, čo je zakapsľované v tebe, otváraš, aby si mohla dávať. Problém s prázdnymi kapsičkami je ten, že ich potom vyhodíš. Takto len dávaš a neprijímaš. Potrebuješ nožnice otvoriť naplno, spojiť nespojiteľné a potom sa pozrieť, čo do tvojho života vstúpi.