Niekedy to, čo vnímame ako “ťažké” obdobie, je v podstate obdobím vyzrievania – prekážky nás spomaľujú, všetko si vyžaduje zvýšenú námahu… a my na to môžeme zareagovať buď tým, že to vzdáme a ideme sa venovať niečomu inému, alebo prehodnotíme priority a začneme robiť veci, na ktoré teraz máme a ktoré nás aspoň o kúsok pohnú vpred k nášmu cieľu. Je to čosi ako “veľký test našich snov” – či nám stoja za to, aj keď už ich nasledovanie miestami bolí.

Problém je v tom, že málokedy poznáme hranicu medzi tým, kedy je ešte rozumné vytrvať a ísť za snom, a kedy je rozumné obmedziť straty a začať snívať radšej nový sen.

Tá hranica sa volá “cíti sa to ešte stále dobre?” Pretože veci, ktoré dávajú zmysel nášmu životu, sa budú cítiť dobre aj vtedy, keď nie sú jednoduché – náš vnútorný pocit, naša spokojnosť a radosť nám signalizujú, že stoja za to, aby sme vytrvali. Takže ak sa aj maličké napredovanie cíti čo len trochu dobre, nemôžeme prestať – nikdy by sme si to neodpustili.

A tak čakáme, skúmame možnosti a hľadáme tú, ktorá v nás vybudí aspoň závan nadšenia. A keď sú všetky nanič, hľadáme tú, ktorá nás najmenej znechucuje… To, že dnes máme naporúdzi len túto jedinú, ešte zďaleka neznamená, že bude jedinou aj zajtra či pozajtra!

Neznepokojujme sa, ak naše nadšenie dočasne opadlo. Hľadajme cestu, ktorá nám dodá aspoň trochu uvoľnenia. Tá nás dovedie k inej, kde toho uvoľnenia bude viac a než sa nazdáme, budeme zasa cítiť ľahkosť z dosahovania, pretože podmienky sa zmenili v náš prospech!