Najbližší týždeň bude o voľbách a vibrácii, z akej ich budeme robiť. To, ako sa cítime, totiž ovplyvňuje to, čo okolo seba vidíme a ako na to zareagujeme. Ak sme stiahnutí a bojíme sa problémov, budeme okolo seba vnímať len potenciálne problémy a naše rozhodnutia budú prísne v rámci “len nič inak, lebo by to mohlo viesť k problémom”.

Toto teraz potrebujeme upraviť. Potrebujeme sa prestať sústreďovať na to, čo nie je presne podľa našej predstavy, a začať v tom hľadať niečo, čo veci dáva nový význam. Táto vnútorná otvorenosť, nájdenie momentu spokojnosti aj uprostred chaosu, nás preladí do vibrácie, kedy budeme vnímať možnosti, aj keď možno nebudú zjavné… Niekedy veci pod hladinou bývajú dôležitejšie ako to, čo pláva na hladine. A s otvorenosťou začíname vnímať aj to pod hladinou.

Otvorenosť je vlastne čosi ako cielená zmena uhla pohľadu. “Je to nejaké divné? Nič to, keby som sa na to pozrel(a) takto, nebolo by to až také zlé…” A veci sa miesto kŕčovitého stiahnutia dávajú do pohybu a ak neprestaneme upravovať svoj uhol pohľadu tak, aby sme vo všetkom videli aspoň trochu spokojnosti, uvidíme nové cesty, ako do života dostať to, čo chceme.

Chce to len jedno – nezdrapiť prvú príležitosť, čo príde do cesty, ale ju zvážiť a porovnať s ostatnými. Niekedy miesto slepého akcionizmu pomôže vyčkávanie a skúmanie, až kým sa nedostaví pocit, že “toto je ono” – a potom nastáva čas konať. 🙂