Ak sa chceme pohnúť vpred, potrebujeme kráčať. Niekedy chceme kráčať sami, inokedy potrebujeme iných ľudí na to, aby sme napredovali hladšie, ľahšie a bezpečnejšie. Nastáva čas rozhodnúť sa pre to druhé. Nastáva čas menej sa koncentrovať na náš vlastný záujem a viac sa sústrediť na záujem celku, ktorého súčasťou sme. Ak ten celok bude napredovať, automaticky nás potiahne so sebou a napredovať budeme aj my. Ale niekedy potrebujeme najprv zladiť naše potreby s potrebami celku.

Nie všetko, čo si pre seba predstavujeme, vieme v súčasnosti aj dosiahnuť. Na niektoré sny potrebujeme vyššiu silu, než momentálne máme, ale to neznačí, že sa musíme zastaviť a čakať, až sa pomery síl zmenia. Potrebujeme len dobre zvážiť, čo chceme, prečo to chceme a s kým to môžeme dosiahnuť. A potom nášmu okoliu potrebujeme dať presne ten pocit – že je cenné a užitočné a že má pre nás nesmierny význam. Každý sa cítime radi ocenení a dôležití. Ak takýto pocit dôležitosti vieme dať aj nášmu prostrediu, vie nám naše prostredie dať krídla, aby sme mohli letieť.

A ako sa najľahšie dá spojiť s prostredím? Cez zdieľanú emóciu. Cez vzbudenie dôvery v to, čo stojí pred nami, ako aj cez vzbudenie dôvery v naše kombinované schopnosti. Všetci sme v niečom dobrí a ak spojíme sily, dokážeme nemožné. Len nesmieme zabúdať, že sme jedna kocka veľkej skladačky, že každý v nej máme svoju funkciu a nikto nie je dôležitejší ako niekto iný. Každý sme jedna kocka skladačky a bez ostatných kociek zostane skladačka nedokonalá – pocit víťazstva sa nenaplní.

Potrebujeme snívať nielen za seba, ale aj za tých ostatných. Ak bude im lepšie, zlepší sa tým východiskové prostredie aj pre nás a bude lepšie aj nám. A ak bude lepšie nám a zlepšíme východiskové prostredie pre ostatných, bude v konečnom dôsledku zasa lepšie aj nám. 🙂