Našou najväčšou bolesťou, ale súčasne aj najväčšou šancou, ktorú v živote máme, sú výbery. Voľby. Rozhodovanie sa. Podľa toho, ako rozhodneme, nastavujeme svoju budúcnosť (a “oberáme sa” 😉 o iné možnosti). A rozhodujeme podľa toho, s akou sadou presvedčení – s akou “optikou” – do rozhodovania vchádzame. Možno nemáme pod kontrolou body, v ktorých sme nútení rozhodovať, ale v každom prípade máme pod kontrolou našu optiku, cez ktorú na situáciu pozeráme.
Doteraz vyzerali naše rozhodnutia dosť jednoznačné – buď čierne, alebo biele. Buď doprava, alebo doľava. Buď nahor, alebo nadol. Buď navonok, alebo dovnútra.
Ak nás naše rozhodnutia dostali tam, kde sme chceli byť, tak sme urobili všetko správne. 🙂
Ak nás nedostali tam, kde sme chceli byť, tak práve dostávame šancu vhodiť do nášho lineárneho rozhodovania ešte jeden rozmer.
Väčšinou sa riadime rozhodovaním “toto sa mi bude páčiť” a “toto ma bude bolieť”. Ak však niečo po dlhú dobu nejde a my po tom ešte stále túžime, tak asi pôvodná dualita rozhodovania nebola tá správna… Potrebujeme si uvedomiť jedno. Ak sa večne rozhodujeme len pre to, čo nás “nebolí”, nikdy neopustíme oblasť našich samonastolených obmedzení. Nevylezieme zo svojej zóny komfortu – a tým, že budeme robiť stále to isté, budeme dostávať stále to isté. A ak nechceme dostávať stále to, čo už máme, budeme musieť urobiť aj “bolestivé” kroky.
Nevyhýbajme sa príkoriam. Aktivujú v nás totiž jeden zdroj, ktorý nás dokáže preniesť aj cez nepredstaviteľné prekážky – aktivujeme tým vzdor. Vzdor je hnacia sila, ktorá nám pomáha boriť hranice vovychovávaného “nášho príbehu” a napísať si svoj vlastný príbeh.
Nastal čas pozrieť sa na to, ako by mal vyzerať príbeh, ktorý by nás posunul ďalej – a potom začať žiť tak, ako keby už bol pravdivý. 🙂
Eprakone - ezoterika a spiritualita 