V poslednom čase dosť experimentujem. Doteraz, keď som vyliezala z tela, tak som sa vopred vylaďovala na vysokú vibráciu. Potom som bola mrzutá a povedala som si, že kašlem na vysokú vibráciu, mám hodne hustú vibráciu a som zvedavá, kam ma to vezme, ak vyleziem z tela z nej… Tak som to urobila a potom znova a znova, vždy z iného vnútorného rozpoloženia.
Zistenie: vždy ma to vezme na moje “silové miesto”. Lúčka je tá istá, všetko je presne na svojom mieste, len to vyzerá inak – v závislosti od toho, akú “hustú” vibráciu práve mám. Niekedy je to fyzický priestor, inokedy temný fyzický priestor 😉 a niekedy je to len svetlo.
Myslím, že realita je tá istá, len sa dostávam vždy do iného vibračného pásma toho istého – a podľa toho mám potom aj kontakt s tou energiou. Vždy je to Gabriel, len vždy jeho iná vibračná vrstva. 🙂
Včera som takto vyliezla z tela pri dobrej, zmierlivej nálade, plná vďačnosti. Vošla som priamo do svetla, o ktorom som vedela, že je to moja lúčka, ale vyzeralo to ako zvlnená hladina plná schematických kvetov a motýľov a zvieratiek… Zapriala som si vidieť samú seba, a objavila som sa v tom zvlnenom obraze ako veľká, priesvitná mydlová bublina.
Spýtala som sa, prečo je tá bublina prázdna. Z kvetov sa okolo nej vyformoval motýľ. Tomu som nerozumela, vedela som to vysvetliť jedine mysľou, tak som vyhlásila, že sa nechytám, a zopakovala som otázku.
V bubline sa začali objavovať rôzne veci: vtáčik, kvet, motýľ, medveď… Akosi som vedela, že to značí, že môžem byť hocičo, že nemám pevnú podobu.
Sledovala som, čo sa bude s tou mojou bublinou diať. Bolo to, ako keby plávala tou záplavou kvetov, ako keby vyrobili “vodnú hladinu” a ona plávala po nej. Bol to dobrý, upokojujúci pocit, expanzia, pohyb, absolútne bez známky ohrozenia alebo nespokojnosti. “Voda” ma unášala čoraz rýchlejšie a začala som byť zvedavá, kam ma to vezme, keď tu sa začali kraje mojej “hladiny” zdvíhať, až sa uzavreli nado mnou, chvíľku som plávala akoby v tuneli z kvetov a potom ten útvar prestal byť dutý, všetko sa to premiesilo, moja bublina išla cez kvety a išla naďalej sama a kvety boli všade, v bubline i mimo nej… Bolo to, ako keby som sa pozerala znútra obrovskej gule plnej kvetov a zvieratiek k jej okrajom, ale práve pre tie kvety a zvieratká som ten okraj nevidela. 🙂
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor