Dnes večer som pozerala staré nahrávky, aby som si vyčistila miesto na kľúči. Bol medzi nimi aj film Divergent. Moc sa mi doňho nechcelo, nemám rada tieto depresívne sivo-sivé filmy, ale ako som ho pozerala, pomohol mi dostať do kontextu ďalšiu toltécku tézu, “kompletného človeka”.

Keď Castaneda písal o kompletnom človeku (complete person, ak sa správne pamätám), spočiatku sa mi to zle prekladalo, pretože som nerozumela, o čom presne to je. Bol dobrý nápad mať všetko na sebe rozvinuté, ale zas to nebolo až také svetoborné, aby sa z toho robila veda… Keď som písala posledný diel Voľného pádu, Buď vôľa tvoja, tak som to písala tak, ako to prichádzalo. Tiež som veľmi netušila, čo píšem, len som vedela, že píšem pre seba 🙂 – že sama sebe posielam nejaké posolstvo.

No a pri filme Divergent posolstvo konečne dokliklo. Film je sci-fi, kde ľudia sú rozdelené podľa povahy do 5 skupín. Boli tam takí, čo vedeli, takí, čo hovorili pravdu, takí, čo boli obetaví, ešte nejakí a potom bojovníci. No a potom boli aj jedinci, ktorí boli “divergent” – niečo ako “nevyhranení”, teda neukazovali jednu preferenciu, ale mali v sebe zo všetkého.

Hlavná hrdinka bola nevyhranená, ale to bolo nepopulárne, týchto ľudí vnímali ako ohrozujúcich, a tak sa ona tvárila, že je z tých dobrosrdečných, ale za cieľovú skupinu si zvolila bojovníkov. Tam sa stretla s jedným, u ktorého zistila, že je tiež nevyhranený. Mal tetovanie na chrbte s reprezentáciou všetkých piatich skupín a povedal jej, že on nechce byť len jedno, ale chce byť jedno aj druhé aj tretie aj štvrté aj piate.

Obaja odhalili nejaký komplot. Jedna zo skupín vyrobila nejaké sérum, ktoré vyhlasovali za “čipovanie”, a vstrekovali ho bojovníkom. Cez toto sérum prebrali kontrolu nad bojovníkmi a urobili z nich poslušných, bezduchých vykonávačov rozkazov. Vstrekli ho aj týmto dvom, ale pretože títo boli nevyhranení, sérum na nich nezabralo…

Tu som sa začala chytať. Ak nie sme kompletní ľudia, ak žijeme prevažne z jednej časti povahy a tie ostatné máme vytesnené do podvedomia, kdekto môže postískať naše “horúce gombíky” a riadiť naše reakcie. Ja začínam byť v poslednom čase dosť “kompletná” a uvedomujem si, keď ma nejaký blbec totálne vytočí, že sa vo mne ozýva aj istá časť, ktorá s ním súcití a bráni mi zadupať ho nezaostreného do zeme. Takisto keď ma pochytí depresia, súčasne sa zapne iná časť vo mne a pomenuje mi, čo presne sa práve teraz vo mne odohráva a ako to za chvíľku bude inak. Keby som mala k dispozícii len tú primárnu reakciu (bes alebo depku), porobím veci, za ktorými by som neskôr nestála. Ale to, že sa ozývajú aj iné stránky mojej povahy, bránia mi robiť škodu.

Tí vo filme, ktorí boli len jednostranne vyhranení, podľahli programovaniu. Tí, ktorí mali rozvinuté aj svoje ostatné stránky, programovaniu nepodľahli.

Z tohto pohľadu som pochopila, že byť “kompletný človek” je možno ústredná téma sebarozvoja. Keď sa niekomu podarí napojiť sa na vás a začína vás manipulovať cez kanál, ktorý vie kontrolovať, máte ešte dva iné, ktoré proti tejto manipulácii môžu pôsobiť. Ak máte len rozum, stačí vám podsunúť fakty a niet tej emócie, ktorá by vám našepkala, že to tých druhých bude bolieť, alebo tej vôle, ktorá by vám našepkala, že svet nie je čierno-biely. Ak máte len srdce, zmietajú vami poryvy vášní a niet toho rozumu, ktorý by vám povedal, že raz poryv prejde a vy budete musieť čeliť následkom svojho konania, ako aj niet tej vôle, ktorá by obmedzila výbuch natoľko, aby jeho dozvuky nezasiahli spätne aj nás. A keď máme len vôľu, ideme bezohľadne za svojím a je nám jedno, či poškodzujeme rovnováhu a že ak dnes žralok vyžerie všetky ryby, umrie zajtra od hladu… Práve tá kompletnosť nám dáva možnosť zasadzovať svoje reakcie/konanie do kontextu a správať sa tak, aby sme prežili následky nášho konania bez úhony a aby sme neboli hračkou v rukách nezodpovedných šialencov a šarlatánov.