Práve som si uvedomila, že mám istú miernu formu autizmu… 😕 Včera som videla dokument o rodičoch jedného malého autistu, kde vysvetľovali, ako funguje – jeho vnímanie nedokáže selektovať medzi vzruchmi, vníma ich všetky v plnej sile a keď dosiahne bod “preťaženia”, tak sa vnútorné napätie uvoľňuje v nekontrolovanom výbuchu – chlapec vrieska, hádže sa o zem, hryzie, škrabe a ubližuje sám sebe. Alebo sa rozbehne a nezastaví.
Včera som to vzala na vedomie ako zaujímavú informáciu. Dnes mám znova náročný deň: v noci som takmer nespala (bez príčiny), celú noc sa u nás grcalo po kobercoch a ráno celý dom ogrcaný a pucovať, ráno mi dlho trvalo vyteperiť sa z postele a nemala som vyprázdnený zberný kôš vysávača tesne pred tým, ako sa mal automaticky rozbehnúť, nakŕmiť mačky, vyčistiť vysávač, do toho tri telefonáty, dorobiť Gabrielov prechod na tento týždeň, urobiť si raňajky (poradie kopíruje realitu), ísť urobiť fotku reklamovanej rastliny, konečne ísť na záchod… na nohu ledva stúpam, každú chvíľu zakopnem o nejaké mača a zabolí to, pretože sa mi musia večne pliesť pomedzi nohy, nábytok poprevrhávaný, robotický vysávač zapletený v kábloch, sadnem si na záchod a mačičky mi skáču po kolenách a poza chrbát a strkajú do mňa hlavičkami… a odrazu sa počujem, ako vreštím: “Dočerta, čo sa tieto nekonečné príkoria nikdy neskončia?!”
A keď som zistila, že mám chuť zdrhnúť zo svojho života, odrazu všetko dokliklo.
🙂 Nie som debil, čo si nedokáže ustriehnuť temperament. Proste mám zníženú toleranciu počtu vzruchov, ktoré dokážem spracovať súčasne. Som mierny autista – taký mierny, že som na to prišla až dnes a dodnes som sa považovala jednoducho za vaďasa. 😉
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor