Pred pár dňami mi niekto písal o svojich transcendentálnych zážitkoch počas meditácie – a že čo ja na to… Tak som odpovedala, že ak medituje kvôli transcendentálnym zážitkom, nech si ich vychutnáva; ak medituje kvôli stlmeniu vnútorného monológu, nech im nevenuje pozornosť.  😉

No a dnes som narazila na toto video:

https://youtu.be/gUBNLC3JfMw

Mingyur Rinpoche je vraj jeden z najuznávanejších meditačných majstrov na svete.  Je zjavne aj zlatý človek; kto viete po anglicky, vychutnajte si ho 😉 . Kto po anglicky neviete, tu je skrátená verzia:

Meditácia nemusí byť dlhá, Dá sa meditovať aj len pár sekúnd, napríklad kým pijeme kávu alebo sedíme na nudnej porade.

Mnoho ľudí si pod meditáciou predstavuje silné koncentrovanie a nemyslieť na nič. Ale to je strašne silené.

Nedokážeme zablokovať myšlienky a emócie – v skutočnosti ich potrebujeme. Ale rozhodujúce je, nakoľko načúvame nášmu vnútornému džavotu (on tomu hovorí “opičia myseľ”, monkey mind). Náš vnútorný džavot nám v kuse posúva nejaké názory – ovšem je na nás, či im budeme načúvať alebo nie, pretože koniec-koncov, ide len o názory, nie o skutočnosti.

Pri meditovaní robíme vlastne to, že sa s našou opičou mysľou skamarátime – zamestnáme ju niečím. A to niečo je: “uvedomuj si dych; nádych-výdych – uvedomuj si to”. Opičia myseľ sa poteší, akú novú úlohu má. Na pozadí budú, prirodzene, bežať myšlienky a emócie, ale tie neriešime – necháme ich tak a uvedomujeme si dýchanie. Nepotrebujeme sa úporne sústreďovať; potrebujeme len pozorovať náš dych. (A to si píšte, že vnútorný džavot ho okamžite začne komentovať. Nech si komentuje. Vezmeme na vedomie, že pindá, a vrátime sa k pozorovaniu dychu. A stačí urobiť to pre jeden-dva nádychy – a preto môžeme meditovať hocikedy a hocikde. 🙂