Včera som si nebola veľmi istá tým, čo mi Gabriel pri channelingu radil… Nevedela som, ktorý bod má na mysli, že sa mám doňho späť presunúť… Išla som večer na kyvadlo, skúšala som zistiť, čoho sa mám vzdať, kam sa presunúť, ale vychádzali len nezmysly. Nakoniec som sa ho spýtala, či mi to môže vysvetliť cez sen. “Áno.” Dobre, tak mi to teda vysvetlí cez sen? “Áno.”

Tak som šla spať. Cez noc sa mi v kuse niečo snívalo a v kuse som sa budila. A zakaždým, keď som sa zobudila, snažila som sa odinterpretovať si to, čo sa mi snívalo, v súvislosti s mojou otázkou – ale veľmi som sa nechytala.

Mala som pocit, že sa dostávam bližšie a bližšie, ale nebola som o nič múdrejšia. Proste som tým obrazom zo sna nerozumela. Bolo tam niečo so záchodom a vylučovaním, bolo tam rozprávanie sa s cudzími ľuďmi s príjemným pocitom, bolo tam hľadanie a nedorozumenia – no proste plné spektrum hovadín 😉 . Už som sa chystala vstať, len som “ešte na chvíľočku” 😉 zavrela oči… Snívalo sa mi, že som s nejakou kočkou, obe sme sa dobre nepoznali, ona bola tanečnica a ja som mala tiež príjemne vyšportovanú postavu. Dej bol nejaký, už si ho nepamätám, ale končil tým, že sme išli niekam, kde si ona vyzdvihla ruksak, vytiahla z neho jabĺčko (vyzeralo ako granátové) a ponúkla mi ho. A ja som pomyslela na svoje zuby, s vďakou som odmietla – a zobudila som sa.

A význam mi bol odrazu celkom jasný.

Potrebujem si nájsť okamih, kedy som ešte bola spontánna a rozum mi nevytváral síce racionálne, ale predsa len obmedzenia. Viem, ako by to dopadlo, keby som do toho jablka zahryzla. Ale… nemôžem sa tento jeden raz mýliť?

Takže sa potrebujem vrátiť do bodu spontánnych reakcií. Rátam, že to bude niekedy vo veku 2-3 rokov. 😛 Nabudúce, až ma stretnete, noste radšej prilbu, pretože možno schytáte po hlave vedierkom alebo lopatičkou. 😉

Nie čudo, že som sa cez kyvadlo nevedela dopracovať k odpovedi… Ja som sa pýtala na samé racionálne a hmotné veci, nie na vnútorné pocity. 🙂

A aby som to podľa najnovšej tradície celé skomentovala, tak