Keď nám niečo neslúži

Viete odchádzať? Opustiť situáciu a nebrať si ju ďalej so sebou? Odstrihnúť sa od niekoho, hoci “sa to nerobí” a “je to dôkaz tvojej slabosti” a “čo si ten dotyčný pomyslí”?

Ľudia majú tendenciu voliť si tú ťažšiu cestu: vzťah im nevyhovuje, ale zotrvávajú v ňom naďalej, pretože sa nechcú “vzdať bez toho, aby sa pokúsili”. Alebo zotrvajú v situácii, ktorá je od začiatku omylom, len preto, že do nej investovali tak veľa… Prípadne keď sa do ich skupiny bližších ľudí dostane niekto, kto im uberá energiu, buď to trpia alebo sa snažia vyštvať jeho, miesto toho, aby sa zdvihli a šli si hľadať novú skupinu blízkych ľudí bez takých, čo by ich ubíjali.

Čo vás stojí opustiť zlú situáciu (a priznať tým, že nemáme na to, aby sme ju zvrátili)? Čo vás stojí odstrihnúť sa od človeka (a riskovať nepochopenie prostredia alebo priznanie, že ste doňho investovali čas a námahu celkom zbytočne)?

Rate this:

Jedna odpoveď na na “Keď nám niečo neslúži”

Dreamy

10. júna 2016

Tieto články som čítala pred pár rokmi, potom už nebol čas a teraz, posledné mesiace, som sa do nich pohružila opäť. A tento ,a aj článok zo včera, presne sadli na moju situáciu:) a čo mi pomohlo si uvedomiť, že mám z nej ísť von? Samozrejme najskôr plač, no po vzchopení sa som si ako menší autista dala so sebou vnútorný rozhovor: Ahoj, kto si? Čo máš rada? Čo ti robí radosť? … atď, a pri väčšine odpovedí som si uvedomila, že som pár rokov potláčala samu seba len aby som sa “prispôsobila” danej situácii, a aby tie roky nevyšli nazmar, a nepoznám sa. Tak som si povedala, že stačí, dávam si od toho pauzu na nejaký čas, a či sa k tomu, vrátim, je otázne:). Snáď teda všetko dopadne dobre, lebo maličký strach, čo so mnou bude, tam niekde je a bije na steny:D

Páči sa miLiked by 1 person

Odpovedať

Dreamy

10. júna 2016

Tieto články som čítala pred pár rokmi, potom už nebol čas a teraz, posledné mesiace, som sa do nich pohružila opäť. A tento ,a aj článok zo včera, presne sadli na moju situáciu:) a čo mi pomohlo si uvedomiť, že mám z nej ísť von? Samozrejme najskôr plač, no po vzchopení sa som si ako menší autista dala so sebou vnútorný rozhovor: Ahoj, kto si? Čo máš rada? Čo ti robí radosť? … atď, a pri väčšine odpovedí som si uvedomila, že som pár rokov potláčala samu seba len aby som sa “prispôsobila” danej situácii, a aby tie roky nevyšli nazmar, a nepoznám sa. Tak som si povedala, že stačí, dávam si od toho pauzu na nejaký čas, a či sa k tomu, vrátim, je otázne:). Snáď teda všetko dopadne dobre, lebo maličký strach, čo so mnou bude, tam niekde je a bije na steny:D

Páči sa miLiked by 1 person

Odpovedať