Dnes je 10 rokov, odkedy som začala blogovať… Za ten čas som sa dosť zmenila – z človeka, ktorého zraňovala nepriazeň iných, na to, čo som dnes – a čo dosť dobre neviem definovať.
Za ten čas sa aj obmenili čitatelia blogu: zo senzáciechtivej mladiny na tých, čo to čítajú dnes. Zasa neviem dosť dobre definovať, pretože keď sa prestanete zapodievať tými druhými a tým, čo si o vás myslia, tak akosi stratíte cit pre to, kto vás číta a kto nie. 🙂
Niekoľkokrát som zalomila trajektóriu blogu: spočiatku som zhŕňala informácie o všetkom, neskôr som si na tie informácie robila svoj vlastný názor, a ešte neskôr som začala komentovať postrehy iných, aby som si ujasnila, ako to vidím ja, kde sa tie postrehy kryjú a kde sa rozchádzajú – a preto treba ísť viac do hĺbky…
Môj prirodzený sklon analyzovať, kategorizovať a archivovať viedol vždy k deleniu blogov podľa tém; moja potreba zistiť, čo si vlastne myslím, viedla vždy k zjednocovaniu blogov. 🙂 Parádne psycho, keď sa na to tak teraz pozerám…
Púšťala som sa rôznymi smermi, aby som našla svoju vlastnú cestu – a podarilo sa. Ako viem? Mám pocit, že svetu rozumiem, že ma nedesí a necítim potrebu na ňom stále niečo “vylepšovať”. 😉
A zisťujem, že sa mi nedarí uroniť slzu nad “dobrou zlatou minulosťou”, hoci sa o to už pár minút hodne snažím… Posledného trištvrte roka som to ťahala už len so zaťatými zubami. Chcela som dotiahnuť 10 rokov. A dnes to nastalo.
Takže, identita “blogger”, uvoľňujem ťa. Už sa s tebou nestotožňujem. Už ma nebudeš nútiť písať veci, len aby som niečo publikovala; už sa môžem začať venovať iba tomu, čo ma naozaj zaujíma.
Blog v dnešnej forme, kde sa každý deň objavil aspoň jeden článok, končí (okrem toho, čo je naplánované ešte nejako do júla). Budem písať len vtedy, keď bude čo písať – keď ma nejaká myšlienka zaujme, alebo sa potknem o info, ktoré stojí za to odložiť si ho. Znova sa Eprakone premení na “minigrimi” – moju “mini knihu tieňov”. 🙂
Ďakujem, že ste po tejto ceste kráčali aspoň kúsok so mnou, že ste hrali tú rolu, ktorá vám bola prirodzená, že ste mi pomohli rozšíriť vnímanie i repertoár mojich reakcií 😉 a že vaše komentáre boli pre mňa dodatočný vklad na premýšľanie a často aj zmúdrenie.
Keby som žila vo vzduchoprázdne, nemala by som potrebu niečo so sebou robiť. Takže ak sa vám dnes páči to, čo zo mňa je – je to aj vaša zásluha. Ak sa vám dnes nepáči to, čo zo mňa je – … 😉 . Niektoré univerzálne zákonitosti sú celkom jednoduché. 🙂
See you, keď bude zasa o čom. 🙂 Idem si dať tortu (=dobošku) a zapálim 10 sviečok (=10x po sebe zažnem a zhasnem svetlo na záchode) a zapijem to (=už som si uvarila kávu). 😀
Dnes sa oslavuje.
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor