Úryvok z knihy The Twelve Wild Swans od Starhawk a Hilary Valentine:
Každý z nás sme podedili mnoho, mnoho problémov, ktoré sme nevytvorili. Cesta k osobnej moci si vyžaduje, že dokážeme rozlíšiť, čo potrebujeme vyhojiť a čo nie je našou úlohou naprávať. V našich životoch sme si nevytvorili rodiny, do ktorých sa rodíme. Nevybudovali sme zámok, neprispeli sme k tomu, ako vyzerá. Možno dokážeme vyliečiť jeho problémy a možno nie. Niekedy, keď sa snažíme vyhojiť naše rodiny, len nás to vtlačí hlbšie do ich deštruktívnych vzorcov správania.
Aby sme získali rozhľad, potrebujeme vyjsť za múry zámku, vystúpiť z nášho obvyklého rámca skúseností. Mágia nás učí vytvárať portály, otvárať dvere a vykročiť do divočiny.
Kolektívne tiež žijeme v zámku, ktorý sme sami nenavrhovali, plnom tajomstiev a podedených ziel. Nikto z nás, čo dnes žijeme, nevytvoril dedičstvo sexizmu, rasizmu, biedy, sociálnej nespravodlivosti, vojny alebo ničenia životného prostredia. Niekedy nás tieto podmienky môžu osobne utláčať, inokedy z nich môžeme mať priamy alebo nepriamy prospech. Môžeme reagovať rozhorčením, vinou, smútkom alebo paralýzou, ale nič z toho nedá nijako podstatne veci do poriadku. Len Ruženkina reakcia, ochota prevziať zodpovednosť, vedie k vyhojeniu.
/…/ Iniciačná cesta sa musí nastúpiť dobrovoľne; nemôže ti ju nikto vnútiť.
“Mágia nás učí vytvárať portály, otvárať dvere a vykročiť do divočiny.” 🙂 Keď som prekladala túto vetu, došiel mi plný zmysel Gabrielových prechodov (portálov) – vždy ukazujú, ktoré obmedzenie môžeme práve prelomiť, ktorou cestičkou sa kedy pustiť tak, aby sme nešli príliš proti vetru. 🙂










Povedz svoj názor