Posledný mesiac bol pre mňa extrémne ťažký. Pracovalo sa 24/7, a to niekedy tak, že som vstávala o 4:00 a domov som sa vracala tesne pred 20:00. Tak so to nakoniec odnieslo moje zdravie – postupne sa zhoršovalo a už bolo treba utiahnuť len jediný deň… ale telíčko to nezvládlo. Bolesti chrbta, ľadvinový záchvat, nervový záchvat, zimnica, migréna… posteľ. A pri počítači max. 1 hodina denne, inak to hlava neznesie.
Nepomohlo ani výrazné orezávanie činností. Na blogy som už nepridávala aspoň týždeň. Ukončila som písanie článkov pre Dámsku jazdu. Musela som si priznať, že som precenila svoje možnosti. Ešte sme včera ráno zaočkovali kožúšky, ale zvyšok dňa som už len preležala. A Lassinko so mnou, pretože zle znáša očkovanie.
Vďačná, že sa náročné obdobie skončilo. Vďačná za to, že mi zostáva ešte aspoň trochu sily postaviť sa cez sviatky na nohy. 🙂 Vďačná za Gabriela, ktorý ma bezpečne navigoval celým tým náročným obdobím a pomáhal mi rozobrať moje vnútorné rozpoloženia i priority. A vďačná za seba, že som sa dopracoval do stavu, kedy ho už bez výhrad počúvam.
A možno bude aj siamské mačiatko. (Tentokrát mi ho dovolili. 😛 A podržali ma aj vtedy, keď som už ja stratila trpezlivosť.)
Ale hlavne musím teraz znova zavodniť organizmus, pretože už som bola z kraja, “kde sa krv sypala a nervy tiekli” 😉 . Vďačná za včerajšie jahôdky – prvé jedlo po týždni, ktoré mi nevyvolalo protilátky a dokázala som ho stráviť.
A vďačná aj za sviatočný darček – spoluprácu s Dámskou jazdou sme uzatvorili tým, že som dostala pekný osobný článok aj s obrázkami knižiek. 🙂 Ďakujem.
Knižky… knižky… čo mi to hovorí? Že treba dokončiť štvrtý diel? 🙂
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor