Vďačná za dnešný deň, pretože mi robota šla skutočne od ruky. Vďačná, že som nezabudla vyniesť smeti, keď nikdy neviem, ktorý deň je… a dnes vynášali odpadkové koše. Vďačná za to, ako sa kožúšky so mnou hrali, ako sa nechali hladkať a ako sa prišli prišmajchliť – už ráno do postele a potom po celý deň. Dnes nám bolo extra dobre. 🙂 Vďačná za to.
Vďačná za vnútorný pokoj, s akým sledujem blížiaci sa termín odovzdania projektu. Nenerváčim, nezúrim, dá sa so mnou (hoci nie vždy zdvíham telefóny; telefóny boli odjakživa môj nepriateľ a predaj po telefóne tomu tiež moc nepomohol 🙂 ). A znova som dnes s vďakou myslela na to, ako mi pani v obchode podala kľúč, ktorý som vytratila… Bez neho by som nemala strechu nad hlavou. 🙂 Niekto tam hore ma má rád. Nejako to viem, hoci o tom večne pochybujem.
Dnes už ma zimnica triasla natoľko, že som si nakoniec napustila vaňu horúcej vody. Zdá sa, že to pomohlo. Vďačná za tú vodu i za to, že funguje kúrenie. Vďačná za plyn a elektrinu, že si môžem kadečo navariť, keď potrebujem. Napríklad tú hnusnú kávisko… Až budú vyhlasovať majstrovstvá sveta v hnusnej káve, prihlásim sa. Zaručene skončím na jednom z popredných miest. Už ani vaječný likér ju nezachráni. A ten už aj tak nemám, pretože som v posledných týždňoch veľmi usilovne zachraňovala svoju kávu… Momentálne som v štádiu zázrakov. Uvedomujem si, aký zázrak je, že sa ráno zobudím, že sa bez pomoci postavím z postele, že sa o seba viem postarať (aj keď dnes som neudržala v ruke ani hrnček na čaj, ale na tieto prípady už mám vymyslené náhradné postupy) a že sa nebojím, hoci zajtra to môže byť celé už celkom inak. Vďačná za ten fatalizmus. 🙂 Koniec-koncov, nikdy som neplánovala, že na konci života nezomriem. 😛
Eprakone - ezoterika a spiritualita 