Včera som natrafila na fejsbúku na tento citát:
Otázka: Ako sa máme správať k iným?
Ramana Maharshi: Niet iných.
Najprv ma to rozčúlilo 😉 . Prišlo mi to, ako keď stojíte zoči-voči nejakému človeku a on vám tvrdí, že tam nie je… Proste vymývanie mozgu.
Išla som ďalej, vrátila som sa k tomu a potom ešte raz… Citát ma rozčuľoval, ale súčasne som mala pocit, že je v ňom pravda a treba sa tým zapodievať.
A potom mi to dokliklo. Nie je to vo vnímaní – tých iných budeme vnímať tak dlho, dokedy budeme “telo v hmote”. Je to o správaní – či k ostatným ľuďom a veciam pristupujeme rovnako ako k sebe samým, alebo máme extra dobré správaníčko “pre mňa” a ten zvyšok pre “iných”.
Ja som mala to šťastie, že ma vychovávali v atmosfére “rovnako k iným, ako k sebe”. Keď som ako dieťa zúrila a vybila som vankúš, prišlo mi to ľúto, pretože som si uvedomila, že neviem, či aj ten vankúš necíti bolesť – a ospravedlnila som sa mu. Dlhé roky som síce žila v svete nedostatku, ale vždy to bolo “my proti problému”. Nepriateľom nebol ten iný človek, ale nevyhovujúca situácia.
A preto sa mi tak zle žije na Slovensku, kde platí “ja a moji smieme, tí ostatní musia držať hubu a krok” alebo dobré socícke “kto neokráda štát (=ostatných), okráda svoju rodinu”, ktoré sa dnes pretavilo do postoja “predpisy sú pre blbcov, ja mám známosti”. Výsledkom je cynizmus, nevraživosť, hamižnosť, korupcia, strach a falošný pocit hodnoty, ktorý nám dodáva vnímanie, že stojíme “nad zákonom”. A zástupy Obetí, ktoré sa dožadujú, aby sa iní začali správať lepšie, pretože im to správanie ubližuje.
Pritom všetko je len o správaní. Nemusíte mať patričný postoj alebo presvedčenie – stačí, ak upravíte svoje správanie a budete mať na seba i na iných len ten jeden meter. Pretože presvedčenia nemáme vždy stopercentne pod kontrolou, ale správanie áno.
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor